Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 3

स वेदाध्ययनं चक्रे यौवने समुपस्थिते । वयस्यैः संमतैः सार्धं सदा हास्य परायणैः

sa vedādhyayanaṃ cakre yauvane samupasthite | vayasyaiḥ saṃmataiḥ sārdhaṃ sadā hāsya parāyaṇaiḥ

Als die Jugendzeit über ihn kam, begann er das Studium der Veden, zusammen mit gleichaltrigen, ihm genehmen Gefährten, stets dem Lachen und der Leichtfertigkeit zugetan.

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन
वेदाध्ययनम्study of the Veda
वेदाध्ययनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवेद + अध्ययन (प्रातिपदिक-समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; समासः—वेदस्य अध्ययनम्
चक्रेdid, undertook
चक्रे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
यौवनेin youth
यौवने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयौवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
समुपस्थितेwhen (youth) had arrived
समुपस्थिते:
Adhikarana (सति-सप्तमी)
TypeVerb
Rootसम् + उप + स्था (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; सति-सप्तमी (locative absolute)
वयस्यैःwith companions of the same age
वयस्यैः:
Sahakari (सहकारी/सह)
TypeNoun
Rootवयस्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
संमतैःagreeable, approved
संमतैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + मन् (धातु) + क्त (कृदन्त) → संमत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन; ‘वयस्यैः’ विशेषणम् (approved/agreeable)
सार्धम्together with
सार्धम्:
Sahartha (सह)
TypeIndeclinable
Rootसार्धम् (अव्यय)
Formसह-अर्थक अव्यय (with/together with)
सदाalways
सदा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक क्रियाविशेषण (always)
हास्यof laughter; joking
हास्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootहास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन; ‘परायणैः’ सह सम्बन्धः—हास्यस्य परायणैः
परायणैःdevoted (to), given over (to)
परायणैः:
Sahakari (सहकारी/सह)
TypeAdjective
Rootपरायण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन; ‘वयस्यैः’ विशेषणम् (devoted/engaged in)

Sūta (continuing narration)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Listener: Dvija-sattamas (sages)

Scene: Young Parāvasu studies Veda with peers; manuscripts and recitation posture indicate learning, while smiling faces and playful gestures show their laughter-loving temperament—an ambivalent blend of study and levity.

P
Parāvasu
V
Veda

FAQs

It sets a dharmic contrast: sacred learning should be accompanied by discipline, not merely youthful frivolity.

No specific tīrtha is named in this verse; it prepares the narrative within the māhātmya framework.

None explicitly; it references vedādhyayana (Vedic study) as a formative dharmic practice.