Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 42

अस्नातैर्यत्कृतं श्राद्धं यच्चाधौतांबरैः कृतम् । तैलाभ्यंगयुतैश्चैव तत्ते सर्वं भविष्यति

asnātairyatkṛtaṃ śrāddhaṃ yaccādhautāṃbaraiḥ kṛtam | tailābhyaṃgayutaiścaiva tatte sarvaṃ bhaviṣyati

Jedes Śrāddha, das von Ungebadeten vollzogen wird, oder in ungewaschenen Gewändern, und auch mit vom Massageöl bestrichenem Körper—all dieser Makel fällt auf dein Ritual.

अस्नातैःby those who have not bathed
अस्नातैः:
Kartr̥ (Agent in passive/कर्तृ)
TypeAdjective
Rootअस्नात (कृदन्त, क्त; √स्ना)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; ‘अस्नातैः (जनैः)’—agent/instrumental in passive construction
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; relative pronoun
कृतम्done/performed
कृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + कृत (कृदन्त, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), qualifying ‘श्राद्धम्’
श्राद्धम्Śrāddha rite
श्राद्धम्:
Karma/Prameya (Object/Topic)
TypeNoun
Rootश्राद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; relative pronoun
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
अधौताम्बरैःby those wearing unwashed garments
अधौताम्बरैः:
Kartr̥ (Agent in passive/कर्तृ)
TypeAdjective
Rootअधौत (कृदन्त, क्त; √धाव्) + अम्बर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; ‘अधौतं अम्बरं येषाम्’ इति बहुव्रीह्यर्थे प्रयोगः, परन्तु रूपतः कर्मधारय/तत्पुरुष-समाससदृश; here treated as तत्पुरुषः (अधौत-अम्बर); ‘अधौताम्बरैः (जनैः)’
कृतम्done/performed
कृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + कृत (कृदन्त, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त, qualifying ‘श्राद्धम्’ (elliptic repetition)
तैलाभ्यङ्गयुतैःby those with oil-massage
तैलाभ्यङ्गयुतैः:
Kartr̥ (Agent in passive/कर्तृ)
TypeAdjective
Rootतैल (प्रातिपदिक) + अभ्यङ्ग (प्रातिपदिक) + युत (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; ‘तैल-अभ्यङ्गेन युतैः’ इति तृतीया-तत्पुरुषः; ‘...युतैः (जनैः)’
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक निपात (emphatic)
तत्that
तत्:
Sambandha (Correlative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन
तेyour/for you
ते:
Sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6), एकवचन
सर्वम्all/entire
सर्वम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; adjective to ‘तत्’
भविष्यतिwill become/shall be
भविष्यति:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलृट्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Brahmā (contextual continuation)

Scene: A householder preparing for śrāddha: one figure unbathed with oil sheen, another in clean white cloth after bathing; the priest indicates the need for snāna and clean garments before approaching the altar.

Ś
Śrāddha
S
Snāna
Ś
Śauca
T
Tailābhyaṅga

FAQs

Outer cleanliness supports inner reverence; śrāddha is to be done in a state of śauca (ritual purity).

No named tīrtha; the verse gives general śrāddha discipline within pilgrimage literature.

Bathe, wear clean (washed) garments, and avoid performing śrāddha in an oily, massaged state.