Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 34

विधूमे च प्रशांताग्नौ यस्तु माधुकरीं चरेत् । गृहे च विप्रमुख्यानां यतिः स नेतरः स्मृतः

vidhūme ca praśāṃtāgnau yastu mādhukarīṃ caret | gṛhe ca vipramukhyānāṃ yatiḥ sa netaraḥ smṛtaḥ

Nur der wird als wahrer Yati erinnert — und nicht anders —, der, wenn das Hausfeuer rauchfrei und völlig beruhigt ist, nach der „bienenhaften“ Almosenweise (mādhukarī) lebt und in den Häusern der vornehmsten Brahmanen Nahrung sucht.

vidhūmewhen (the fire is) smokeless / in a smokeless (state)
vidhūme:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootvidhūma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; विशेषणम्
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपातः (conjunction)
praśānta-agnauwhen the fire is calmed/quenched
praśānta-agnau:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootpraśānta (कृदन्त-प्रातिपदिक) + agni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; कर्मधारयः (प्रशान्तः अग्निः)
yaḥwho
yaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धबोधकः
tuindeed/but
tu:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formविरोध/विशेषबोधक-निपातः (particle: but/indeed)
mādhukarīmmādhukarī alms-round
mādhukarīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmādhukarī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; भिक्षावृत्तिः (alms-gathering like a bee)
caretshould practice/perform
caret:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√car (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
gṛhein the house
gṛhe:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootgṛha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
caand
ca:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-निपातः
vipra-mukhyānāmof the foremost Brahmins
vipra-mukhyānām:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक) + mukhya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (विप्राणां मुख्यानाम्)
yatiḥa renunciant
yatiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
nanot
na:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation)
itaraḥanother/other (person)
itaraḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootitara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
smṛtaḥis considered
smṛtaḥ:
Kriya (Predicate/विधेय)
TypeVerb
Root√smṛ (धातु) → smṛta (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘स्मृतः’ = held to be/considered

Unspecified (deduced: a senior narrator/teacher within Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya instructing a brāhmaṇa listener)

Type: kshetra

Scene: A yati quietly approaches several brāhmaṇa homes, receiving tiny portions like a bee gathering nectar; in the background a calm hearth with no smoke symbolizes pacified passions and non-disruptive living.

B
Brāhmaṇa
Y
Yati
M
Mādhukarī

FAQs

A true yati is defined by disciplined detachment—living on minimal, impartial alms (mādhukarī) and maintaining inner and outer purity.

This verse functions as yati-dharma instruction within the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya context; the specific tīrtha is not named in this single shloka excerpt.

The prescription is mādhukarī-bhikṣā—collecting small portions of food as alms, traditionally without favoritism or accumulation.