Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 10

कंसारिकाऽथ जग्राह स्नानार्थं वसनं च तत् । अमोघरेतसा क्लिन्नमजानन्ती द्विजोत्तमाः

kaṃsārikā'tha jagrāha snānārthaṃ vasanaṃ ca tat | amogharetasā klinnamajānantī dvijottamāḥ

Da nahm Kaṃsārikā eben jenes Tuch zum Bade, o Bester der Zweimalgeborenen, ohne zu wissen, dass es vom unfehlbaren Samen benetzt war.

कंसारिकाKaṃsārikā (the woman so named)
कंसारिका:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकंसारि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; स्त्री-प्रत्यय (टाप्/आ)
अथthen
अथ:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्यय (sequencing particle)
जग्राहtook, seized
जग्राह:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
स्नानार्थम्for bathing
स्नानार्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootस्नान + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; चतुर्थी-तत्पुरुषः (स्नानाय अर्थः) = प्रयोजनार्थक
वसनम्garment, cloth
वसनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवसन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
तत्that (cloth)
तत्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अमोघरेतसाwith unfailing/potent semen
अमोघरेतसा:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअमोघ + रेतस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (अमोघं रेतः यस्य तत्) — बहुव्रीह्यर्थे विशेषणवत् प्रयोगः
क्लिन्नम्wet, soaked
क्लिन्नम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्लिद् (धातु) → क्लिन्न (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (वसनम्-विशेषण)
अजानन्तीnot knowing
अजानन्ती:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootज्ञा (धातु) → जानत् (शतृ) + अ- (नञ्)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नञ्-पूर्वक; कर्तरि-विशेषणम् (कंसारिका-विशेषण)
द्विजोत्तमाःO best of brāhmaṇas
द्विजोत्तमाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी/कर्मधारयार्थक-तत्पुरुषः (द्विजेषु उत्तमाः); सम्बोधनार्थेऽपि प्रयोगः

Sūta (deduced: Purāṇic narration to sages in a Māhātmya context)

Type: ghat

Listener: dwijas ('द्विजोत्तमाः')

Scene: Kaṃsārikā, innocent and focused on bathing, lifts the discarded cloth near a water spot. The scene balances modesty and narrative clarity: the cloth is shown as significant through a subtle glow, while she remains unaware.

K
Kaṃsārikā

FAQs

Actions done in innocence can still become instruments in a larger divine narrative shaping sacred history.

The tīrtha-context is implicit through the Tīrthamāhātmya frame centered around Yājñavalkya’s āśrama.

Snāna (bathing) is mentioned as the immediate context, though no rule or फल (benefit) is stated in this verse.