Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 12

न पपात धरापृष्ठे सशरो दुद्रुवे द्रुतम् । ततः स कौतुकाविष्टस्तस्य पृष्ठे हयोत्तमम् । प्रेरयामास वेगेन मनोमारुतवेगधृक्

na papāta dharāpṛṣṭhe saśaro dudruve drutam | tataḥ sa kautukāviṣṭastasya pṛṣṭhe hayottamam | prerayāmāsa vegena manomārutavegadhṛk

Obwohl vom Pfeil getroffen, stürzte es nicht zu Boden, sondern floh in raschem Lauf. Da, von Neugier ergriffen, trieb der König sein bestes Pferd hinterher und jagte es mit einer Schnelligkeit wie Wind und Geist.

not
:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्ययम् (negation particle)
पपातfell
पपात:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootपत् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
धरापृष्ठेon the earth's surface
धरापृष्ठे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootधरा (प्रातिपदिक) + पृष्ठ (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (धरा-पृष्ठ = 'surface of the earth'); नपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
सशरःwith the arrow (still in him)
सशरः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (उपसर्ग/अव्यय) + शर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः (सह-समासः: 'with an arrow'); पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; मृगः (पूर्वश्लोकात्) इति विशेषणम्
दुद्रुवेran
दुद्रुवे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootद्रु (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; आत्मनेपदम्
द्रुतम्swiftly
द्रुतम्:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootद्रुत (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-अव्ययवत् (adverbial accusative: 'swiftly')
ततःthen
ततः:
Sambandha (सम्बन्ध/अनुक्रम)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअनन्तर/हेतुवाचक-अव्ययम् (then/from that)
सःhe (the king)
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम
कौतुकाविष्टःseized by curiosity
कौतुकाविष्टः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकौतुक (प्रातिपदिक) + आविष्ट (कृदन्त; √विश् 'to enter', with आ-)
Formतत्पुरुषः (कौतुक-आविष्ट = 'possessed by curiosity'); पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; भूतकृदन्तः
तस्यof that (deer)
तस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गः, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive/6th), एकवचनम्; सर्वनाम
पृष्ठेon the back
पृष्ठे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपृष्ठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
हय-उत्तमम्the best horse
हय-उत्तमम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootहय (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयः (हयः एव उत्तमः); पुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रेरयामासurged on, set in motion
प्रेरयामास:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-ईरय्/ईर् (धातु; causative of √ईर् 'to set in motion')
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; णिच् (causative)
वेगेनwith speed
वेगेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवेग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
मनोमारुतवेगधृक्having the speed of mind and wind
मनोमारुतवेगधृक्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमनस् (प्रातिपदिक) + मारुत (प्रातिपदिक) + वेग (प्रातिपदिक) + धृक् (कृदन्त; √धृ 'to hold', क्विप्)
Formबहुपद-तत्पुरुषः (मनः-मारुत-वेग-धृक् = 'having the speed of mind and wind'); पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तृविशेषणम्

Narrator (contextual Purāṇic narrator; likely Sūta/Lomaharṣaṇa)

Scene: A deer runs at full speed with an arrow lodged, yet does not collapse; the king spurs a superb horse, racing like wind and thought through the forest corridor.

FAQs

Curiosity and pursuit, when guided by providence in Purāṇic storytelling, often become the very means by which a person is led toward a tīrtha and a higher dharmic awakening.

The tīrtha is not specified in this verse; the chase is the narrative bridge toward the sacred geography described later in the chapter.

None; the verse is descriptive of movement and pursuit.