Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 28

जितेंद्रियः सुशांतात्मा समः सर्वेषु जन्तुषु । वृक्षमूलाश्रयः शांतः संतुष्टेनांतरात्मना

jiteṃdriyaḥ suśāṃtātmā samaḥ sarveṣu jantuṣu | vṛkṣamūlāśrayaḥ śāṃtaḥ saṃtuṣṭenāṃtarātmanā

Die Sinne bezwungen, innerlich still und allen Wesen gleichgesinnt, lebte er am Fuß eines Baumes—friedvoll, mit einem Herzen, das in sich selbst Genüge fand.

जितेन्द्रियःone who has conquered the senses
जितेन्द्रियः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootजित (कृदन्त, जि धातु) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (कर्मधारयार्थ: ‘जितानि इन्द्रियाणि यस्य’), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सुशान्तात्माof very tranquil nature
सुशान्तात्मा:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + शान्त (कृदन्त, शम् धातु) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (‘सु-शान्तः आत्मा यस्य/स्वरूपम्’), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
समःequanimous
समः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
सर्वेषुin all
सर्वेषु:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; जन्तुषु विशेषण
जन्तुषुamong creatures
जन्तुषु:
Adhikarana (Domain: among beings)
TypeNoun
Rootजन्तु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
वृक्षमूलाश्रयःdwelling at the root of a tree
वृक्षमूलाश्रयः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक) + मूल (प्रातिपदिक) + आश्रय (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी/सप्तमी-सम्बन्ध: ‘वृक्ष-मूल-आश्रय’ = ‘one whose refuge is at the root of a tree’), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
शान्तःcalm
शान्तः:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootशान्त (कृदन्त, शम् धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
संतुष्टेनwith contented
संतुष्टेन:
Karana/Hetu (Means/cause)
TypeAdjective
Rootसम्-तुष् (धातु) + संतुष्ट (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; साधन/हेतु-भावे
अन्तरात्मनाby the inner self
अन्तरात्मना:
Karana (Instrument: by inner self)
TypeNoun
Rootअन्तर् (उपसर्ग/अव्यय) + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (‘अन्तरः आत्मा’), पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन

Narrator (contextual Purāṇic narrator within Tīrthamāhātmya; exact speaker not explicit in this snippet)

Type: kshetra

Listener: (assembly of sages)

Scene: Prahlāda seated beneath a great tree, minimal belongings, animals nearby unafraid, indicating universal friendliness; his face serene, eyes soft, posture steady.

A
Andhaka

FAQs

True tapas is marked by sense-control, equanimity toward all beings, and inner contentment.

No named tīrtha appears in this verse; it describes the ascetic discipline within the Tīrthamāhātmya frame.

An ascetic mode of life is implied: solitude, simplicity (vṛkṣamūla-vāsa), and mental discipline.