Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 1

सूत उवाच । सा गत्वा त्रिदिवं पश्चात्सहस्राक्षं सुरैर्युतम् । प्रोवाच भगवन्दिष्ट्या क्षोभितोऽसौ महामुनिः

sūta uvāca | sā gatvā tridivaṃ paścātsahasrākṣaṃ surairyutam | provāca bhagavandiṣṭyā kṣobhito'sau mahāmuniḥ

Sūta sprach: Darauf ging sie nach Tridiva (in den Himmel) und redete zu Sahasrākṣa (Indra), der von den Göttern begleitet war: „O Herr, durch Fügung des Geschicks ist jener große Weise wahrlich aufgewühlt worden.“

sūtaḥSūta
sūtaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; speaker noun
uvācasaid
uvāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formलिट् (परोक्शभूत/Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
she
:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
gatvāhaving gone
gatvā:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√gam (धातु) + त्वा-प्रत्यय (गत्वा)
Formअव्यय-कृदन्त (क्त्वान्त/त्वान्त), absolutive/gerund = having gone
tridivamheaven
tridivam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottridiva (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (त्रयाणां दिवानां/त्रिदिव = स्वर्ग); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
paścātafterwards
paścāt:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootpaścāt (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक-क्रियाविशेषण) = afterwards
sahasrākṣamthe thousand-eyed (Indra)
sahasrākṣam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootsahasra (प्रातिपदिक) + akṣa (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास: सहस्रम् अक्षाणि यस्य = thousand-eyed (Indra); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
suraiḥwith the gods
suraiḥ:
Sahakari (Association/सहकारी)
TypeNoun
Rootsura (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; instrumental plural
yutamaccompanied
yutam:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Root√yuj (धातु) + क्त-प्रत्यय (युक्त)
Formकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; sahasrākṣam इति विशेषण
provācasaid (to him)
provāca:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra + √vac (धातु)
Formलिट् (परोक्शभूत/Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
bhagavanO Lord
bhagavan:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootbhagavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (सम्बोधन), एकवचन; vocative
diṣṭyāfortunately
diṣṭyā:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootdiṣṭi (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत्/निपातप्रयोग: ‘diṣṭyā’ = fortunately/by good luck (interjectional instrumental used adverbially)
kṣobhitaḥagitated
kṣobhitaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Root√kṣubh (धातु) + क्त-प्रत्यय (क्षोभित)
Formकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; asau mahāmuniḥ इति विशेषण
asauthat (one)
asau:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootadas (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; demonstrative pronoun ‘that/he’
mahāmuniḥthe great sage
mahāmuniḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + muni (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Sūta

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra (narrative source)

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and Naimiṣāraṇya sages

Scene: Sūta narrates: Rambhā arrives in Svarga and speaks to Indra (Sahasrākṣa) seated with the gods; she reports the sage has been ‘provoked’ by destiny.

S
Sūta
I
Indra (Sahasrākṣa)
D
Devas
J
Jābāli (implied: the great sage)

FAQs

Even celestial powers acknowledge that disturbing a great sage has consequences—tapas and spiritual authority are to be revered.

The verse sits within the Hāṭakeśvara-kṣetra māhātmya framework of the Nāgarakhaṇḍa, though the line itself narrates events in heaven.

None in this verse; it is narrative setup.