Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 71

आरोग्यश्च भवेद्राजा गतशत्रुः सुतान्वितः । सततं सुखमभ्येति मच्छांतिकप्रभावतः

ārogyaśca bhavedrājā gataśatruḥ sutānvitaḥ | satataṃ sukhamabhyeti macchāṃtikaprabhāvataḥ

Der König wird gesund werden, frei von Feinden und mit Söhnen gesegnet; und unablässig wird er Glück erlangen – durch die Kraft des für mich vollzogenen besänftigenden Ritus (Śāntika).

आरोग्यम्health
आरोग्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootआरोग्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
भवेत्would be / may become
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
राजाthe king
राजा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
गतशत्रुःwith enemies gone/vanquished
गतशत्रुः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootगत (गम् धातु + क्त) + शत्रु (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास: ‘गताः शत्रवः यस्य’ (whose enemies are gone/vanquished); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् ‘राजा’
सुतान्वितःaccompanied by sons
सुतान्वितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुत + अन्वित (अन् + इ धातु + क्त)
Formतत्पुरुष-समास: ‘सुतैः अन्वितः’ (accompanied by sons); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् ‘राजा’
सततम्always/constantly
सततम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसतत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; क्रियाविशेषणवत् (adverbial accusative)
सुखम्happiness
सुखम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मरूपेण
अभ्येतिattains/approaches
अभ्येति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि + इ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
मत्शान्तिकप्रभावतःdue to the power of my pacificatory rite
मत्शान्तिकप्रभावतः:
Hetu/Apadana (Cause/Ablative/हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootमत् (अस्मद्-षष्ठी) + शान्तिक + प्रभाव (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास: ‘मम शान्तिकस्य प्रभावः’ (the power/effect of my śāntika rite); पुंलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/5th), एकवचन

Vahni (Agni)

Type: kshetra

Listener: Brāhmaṇāḥ / ritual agents; indirectly the king

Scene: A benedictory proclamation: the king envisioned radiant and healthy, enemies subdued, children beside him; the glow of a completed śānti rite emanates from the altar.

R
Rājā (king)
Ś
Śāntika (pacificatory rite)
V
Vahni (Agni)

FAQs

Śānti rites, when performed correctly, restore harmony—manifesting as health, security, and prosperity for ruler and realm.

The verse emphasizes ritual fruit (phala) within a tīrtha-māhātmya chapter, rather than naming a particular site.

A śāntika rite (pacificatory ritual), linked with homa and Agni, promised to yield health, victory over enemies, and prosperity.