Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 9

ततो भूपस्य राष्ट्रस्य नाशार्थं जगृहुर्जलम् । क्रोधेन महताविष्टा वेपमाना निरर्गलम्

tato bhūpasya rāṣṭrasya nāśārthaṃ jagṛhurjalam | krodhena mahatāviṣṭā vepamānā nirargalam

Dann, um das Reich des Königs dem Untergang zu weihen, nahmen sie Wasser für das Fluchritual; von gewaltigem Zorn ergriffen, bebten sie unaufhaltsam.

ततःthen
ततः:
Sambandha (Temporal/sequence)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formततः-शब्दः, अपादान/अनन्तरार्थक-अव्यय (then/from that)
भूपस्यof the king
भूपस्य:
Sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootभूप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
राष्ट्रस्यof the kingdom
राष्ट्रस्य:
Sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootराष्ट्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
नाश-अर्थम्for destruction
नाश-अर्थम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootनाश (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास: 'नाशाय' (for destruction); द्वितीया-एकवचनरूपेण अव्ययवत् प्रयोग
जगृहुःtook, seized
जगृहुः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन
जलम्water
जलम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
क्रोधेनwith anger
क्रोधेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
महतāgreat
महतā:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; विशेषण (of क्रोधेन: 'with great [anger]')
आविष्टाःovercome, possessed
आविष्टाः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआ-विश् (धातु) + क्त
Formकृदन्त-विशेषण (क्त-प्रत्यय), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; 'possessed/overcome'
वेपमानाःtrembling
वेपमानाः:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवेप् (धातु) + शतृ (वर्तमान कृदन्त)
Formवर्तमान-कृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; 'trembling'
निरर्गलम्without restraint, unimpededly
निरर्गलम्:
Sambandha (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootनिर्- + अर्गल (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणवत् नपुंसक-द्वितीया-एकवचनरूपेण अव्ययप्रयोग (adverbial accusative): 'without restraint'

Sūta (narration)

Type: kshetra

Scene: Enraged sages seize water in their palms or vessels to launch a curse aimed at the king’s realm; their bodies tremble with uncontrolled fury.

K
king (bhūpa)
K
kingdom (rāṣṭra)
S
sages/brāhmaṇas

FAQs

Collective dharma is fragile; when the righteous are wronged or dharma is violated, consequences can extend to an entire realm.

Not named in this verse; it depicts a karmic consequence episode within the tīrtha section.

A curse-rite gesture is implied: taking up water as a formal act preceding a śāpa.