Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 33

ततस्तुष्टो महादेवस्तस्य कालेन केन चित् । प्रोवाच दर्शनं गत्वा तं च शंखमुनीश्वरम्

tatastuṣṭo mahādevastasya kālena kena cit | provāca darśanaṃ gatvā taṃ ca śaṃkhamunīśvaram

Mit der Zeit wurde Mahādeva ihm gnädig. Er trat heran, gewährte ihm Sein Darśana und sprach zu jenem herrlichen Weisen, dem Muni Śaṅkha.

ततःthen
ततः:
Kriya-visheshana (Temporal/काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (अनन्तर्य/कालवाचक)
तुष्टःpleased
तुष्टः:
Karta-visheshana (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootतुष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; महादेवः इति विशेषणम्
महादेवःMahādeva (Śiva)
महादेवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + देव (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (‘महान् देवः’), पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी एकवचन (genitive singular)
कालेनwith time; after some time
कालेन:
Karana (Instrument/means; time/करण)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया एकवचन (instrumental singular)
केनby some
केन:
Karana (Indefinite instrument/करण)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया एकवचन (instrumental singular)
चित्some; certain
चित्:
Sambandha (Indefiniteness/अनिश्चितता)
TypeIndeclinable
Rootचित् (अव्यय/निपात)
Formअव्यय (अनिश्चितार्थक particle; ‘some/any’ with interrogatives)
प्रोवाचhe said
प्रोवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
दर्शनम्a vision; appearance
दर्शनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; ‘दर्शनं गत्वा’ = having gone for a vision/appearance
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund) = having gone
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन (accusative singular)
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय)
शंख-मुनि-ईश्वरम्Śaṅkha, lord among sages
शंख-मुनि-ईश्वरम्:
Karma (Object apposition/कर्म)
TypeNoun
Rootशंख (प्रातिपदिक) + मुनि (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी/सम्बन्ध: ‘शंखः मुनिः, तस्य ईश्वरः’/‘शंख-मुनिः ईश्वरः’), पुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; तं इत्यस्य अप्पोजिशन

Narrator (contextual Purāṇic narrator within Nāgarakhaṇḍa)

Type: kshetra

Scene: Mahādeva approaches the ascetic in the forest hermitage, radiating calm power; Śaṅkha looks up in awe as divine presence fills the scene.

M
Mahādeva
Ś
Śaṅkha

FAQs

Steady tapas attracts divine grace; Śiva’s darśana is portrayed as the fruit of sincere purification.

The exact tīrtha is not stated in this verse; the episode functions within a tīrtha-māhātmya chapter to show how sacred contexts support divine encounter.

No explicit ritual; the implied sādhana is tapas culminating in Śiva’s darśana.