Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 45

अत्राऽगत्य तडागांते महामांसप्रभक्षणम् । कृतवानसि वैकल्यं कस्मात्ते दृष्टिसंभवम्

atrā'gatya taḍāgāṃte mahāmāṃsaprabhakṣaṇam | kṛtavānasi vaikalyaṃ kasmātte dṛṣṭisaṃbhavam

«Hierher gekommen, am Ufer dieses Teiches, hast du jenes große Fleisch verzehrt. Warum begingst du ein solches Vergehen—und aus welcher Ursache entstand dein jetziger Zustand?»

अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (adverb of place)
आगत्यhaving come
आगत्य:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootआ-गम् (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-समकक्ष)
Formल्यबन्त अव्यय (Gerund): ‘having come’
तडागान्तेat the edge of the pond
तडागान्ते:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतडाग + अन्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; तत्पुरुष: ‘तडागस्य अन्तः’
महामांसप्रभक्षणम्eating of much meat
महामांसप्रभक्षणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहा + मांस + प्र-भक्षण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; तत्पुरुष: ‘महामांसस्य प्रभक्षणम्’
कृतवान्(you) have done
कृतवान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) → कृतवत् (क्तवत्-प्रत्यय)
Formक्तवत्-प्रत्ययान्त भूतकृत् (perfect participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
असिare
असि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
वैकल्यम्defect, impairment
वैकल्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवैकल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
कस्मात्from what? why?
कस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी (अपादान), एकवचन; प्रश्नवाचक
तेyour
ते:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यमपुरुष-सर्वनाम, चतुर्थी (सम्प्रदान) / षष्ठी (सम्बन्ध) एकवचन; अत्र षष्ठी-सम्बन्धः
दृष्टिसंभवम्the arising of (your) sight
दृष्टिसंभवम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदृष्टि + सम्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष: ‘दृष्टेः सम्भवः’ (origin of sight). सन्दर्भे प्रथमा (विषय)

Agastya

Tirtha: तडाग-तीर्थ (प्रसङ्गगत)

Type: kund

Scene: मुनि तडाग-किनारे संकेत करते हुए प्रश्न करते; सामने दिव्य-रूपधारी व्यक्ति; पृष्ठभूमि में तडाग, कमल, और दूर दिव्य-सेवक; दृश्य में ‘दोष’ का संकेत—संकोच/लज्जा भाव।

A
Agastya
T
taḍāga (sacred pond)

FAQs

Purāṇic dharma treats food and conduct as ethically charged; wrongdoing invites consequences, while tīrtha-context prompts reflection and reform.

A sacred taḍāga (pond/tank) is central; the specific tīrtha name is not given in this verse.

No formal rite is prescribed, but the verse implies scrutiny of conduct at holy places, especially regarding purity of food.