Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 11

ऋषय ऊचुः । आनर्त्तीयतडागं तत्केन तत्र विनिर्मितम् । किंप्रभावं च कार्त्स्न्येन सूतपुत्र प्रकीर्तय

ṛṣaya ūcuḥ | ānarttīyataḍāgaṃ tatkena tatra vinirmitam | kiṃprabhāvaṃ ca kārtsnyena sūtaputra prakīrtaya

Die Weisen sprachen: „Jener Ānarttīya-Teich — von wem wurde er dort errichtet? Und worin besteht in Gänze seine Macht und Herrlichkeit? O Sohn des Sūta, verkünde es vollständig.“

ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (वचँ परिभाषणे; धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, बहुवचन
आनर्त्तीय-तडागम्the Ānarttīya pond
आनर्त्तीय-तडागम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआनर्त्तीय (प्रातिपदिक) + तडाग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष-समास
तत्that
तत्:
Karma (Object apposition/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम (emphatic: 'that')
केनby whom
केन:
Karana (Agent/instrument in passive/करण)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; तृतीया, एकवचन; प्रश्नवाचक सर्वनाम
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक क्रियाविशेषण
विनिर्मितम्was constructed
विनिर्मितम्:
Kriya (Predicate in passive/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि + निर् + √मा (मा॒—मितौ; धातु) → विनिर्मित (कृदन्त)
Formकृदन्त; भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे (was constructed)
किम्-प्रभावम्what power/effect
किम्-प्रभावम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + प्रभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष-समास (कः प्रभावः यस्य) प्रश्नार्थे
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
कार्त्स्न्येनcompletely/in entirety
कार्त्स्न्येन:
Karana (Manner/करण)
TypeNoun
Rootकार्त्स्न्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया, एकवचन; अव्ययीभावार्थे (instrumental of manner: 'in full/entirely')
सूत-पुत्रO son of the Sūta
सूत-पुत्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक) + पुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-एकवचन (Vocative); तत्पुरुष-समास (सूतस्य पुत्रः)
प्रकीर्तयtell/proclaim
प्रकीर्तय:
Kriya (Command/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + √कीर्त्/√कीर् (कीर्त्/कीर् स्तुतौ/कथने; धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), परस्मैपद; मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन

Ṛṣis (Sages)

Tirtha: Ānarttīya-taḍāga

Type: kund

Listener: Sūta-putra (Sūta)

Scene: A circle of sages seated in a forest-āśrama setting, addressing Sūta; in the background, a glimpse of the pond as the subject of their inquiry; gestures of respectful questioning.

Ṛṣis
Ā
Ānartīya Taḍāga
S
Sūta

FAQs

Sacred geography is preserved through respectful questioning and authoritative narration of a tīrtha’s origin and power.

Ānartīya Taḍāga (the sacred pond/tank) associated with the Ānarta Tīrtha.

No direct rite is prescribed here; the verse initiates an inquiry into the tīrtha’s origin and prabhāva.