Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 42

ब्रह्मज्ञानप्रयुक्तस्य संन्यस्तस्य विशेषतः । अग्निदानं न युक्तं स्यात्सर्वेषामपि योगिनाम्

brahmajñānaprayuktasya saṃnyastasya viśeṣataḥ | agnidānaṃ na yuktaṃ syātsarveṣāmapi yoginām

„Besonders für den im Brahman-Wissen Gefestigten, und erst recht für einen Entsagenden (saṃnyāsin), ist die Darbringung an das Feuer nicht angemessen; ja, für Yogins insgesamt gilt sie als unziemlich.“

ब्रह्मज्ञानप्रयुक्तस्यof one impelled by knowledge of Brahman
ब्रह्मज्ञानप्रयुक्तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक) + ज्ञान (प्रातिपदिक) + प्रयुक्त (कृदन्त, √युज् (धातु) + प्र)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; समासः—ब्रह्मज्ञान-प्रयुक्त (तत्पुरुषः), ‘ब्रह्मज्ञान’ (षष्ठी-तत्पुरुषः) + ‘प्रयुक्त’ (कृदन्त-विशेषण)
संन्यस्तस्यof the renunciate / of one who has renounced
संन्यस्तस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसंन्यस्त (कृदन्त, √अस्/√न्यस्?; प्रायः √अस्/√न्यस् with सं-न्यस्; past passive participle)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; कृदन्त-विशेषण (भूतकर्मणि कृदन्त)
विशेषतःespecially
विशेषतः:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootविशेषतः (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (adverb of manner/emphasis)
अग्निदानम्offering of fire / fire-gift
अग्निदानम्:
Karma/Predicate-noun (Object or subject-complement/कर्म वा विधेय)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक) + दान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा) वा द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; समासः—अग्नि-दान (तत्पुरुषः)
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negative particle)
युक्तम्proper, fitting
युक्तम्:
Vidhēya (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootयुक्त (कृदन्त, √युज् (धातु), भूतकर्मणि कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विधेय-विशेषण (predicate adjective)
स्यात्would be / should be
स्यात्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्
सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (योगिनाम् इति विशेष्ये), षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन; सर्वनाम-विशेषण
अपिeven, also
अपि:
Sambandha-bodhaka/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अवधारणार्थक अव्यय (particle: also/even)
योगिनाम्of yogins
योगिनाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचन

Ākāśavāṇī (celestial voice)

Scene: A serene renunciate-yogin seated in meditation near a pilgrimage riverbank; an unlit ritual fire-pit nearby symbolizes the transcendence of external rites; subtle aura of jñāna and restraint.

S
Saṃnyāsin
Y
Yogin

FAQs

Inner realization (brahmajñāna) and renunciation can redefine social-ritual obligations, emphasizing liberation over external form.

The tīrtha context frames the narrative, but this verse itself teaches a dharmic principle rather than naming a site.

It states that agnidāna (cremation/consigning to fire) is not appropriate for a saṃnyāsin or yogin.