Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 24

एवं क्षिप्तः शिवो मौनी गच्छमानोऽपि पर्वतम् । तदा स ऋषिभिः प्राप्तो महादेवोऽव्ययस्तथा । यस्मात्कलत्रहर्ता त्वं तस्मात्षंढो भव त्वरम्

evaṃ kṣiptaḥ śivo maunī gacchamāno'pi parvatam | tadā sa ṛṣibhiḥ prāpto mahādevo'vyayastathā | yasmātkalatrahartā tvaṃ tasmātṣaṃḍho bhava tvaram

So gescholten, ging der schweigende Śiva dennoch weiter zum Berge. Da traten die ṛṣi dem unvergänglichen Mahādeva entgegen und sprachen: «Weil du die Gatten raubst, werde sogleich impotent!»

एवम्thus
एवम्:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक क्रियाविशेषण (indeclinable adverb of manner)
क्षिप्तःthrown, cast
क्षिप्तः:
Karta (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootkṣip (धातु) → kṣipta (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण
शिवःŚiva
शिवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootśiva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
मौनीsilent sage, one observing silence
मौनी:
Karta (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootmaunin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण
गच्छमानःgoing
गच्छमानः:
Karta (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootgam (धातु) → gacchat (शतृ)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ/Present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण
अपिeven, also
अपि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle: even/also)
पर्वतम्mountain
पर्वतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootparvata (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
तदाthen
तदा:
Kāla-adhikaraṇa (Time adjunct/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (temporal adverb)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
ऋषिभिःby sages
ऋषिभिः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootṛṣi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
प्राप्तःwas reached/approached
प्राप्तः:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootāp (धातु) + pra- → prāpta (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मणि/भावे प्रयोगार्थः (used predicatively: 'was reached/attained')
महादेवःMahādeva
महादेवः:
Karta (Subject apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootmahā + deva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; समासः कर्मधारय (महान् देवः)
अव्ययःimperishable
अव्ययः:
Karta (Subject qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootavyaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण
तथाthus, so
तथा:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक/समुच्चयार्थक निपात (thus/so; also)
यस्मात्because, since
यस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootyad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुं, पञ्चमी (5th), एकवचन; अव्ययीभावे हेत्वर्थे (ablative used as causal: 'because/since')
कलत्रहर्ताwife-stealer
कलत्रहर्ता:
Karta (Predicate nominative/कर्ता-समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootkalatra + hartṛ (प्रातिपदिक; √hṛ धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (कलत्रस्य हर्ता)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा (1st), एकवचन
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu/Phala (Reason-result marker/हेतु-फल)
TypeIndeclinable
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी (5th), एकवचन; अव्ययीभावे निष्कर्ष/हेतुफलार्थे (therefore/from that reason)
षंढःeunuch
षंढः:
Karta (Predicate nominative/कर्ता-समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootṣaṇḍha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
भवbecome
भव:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootbhū (धातु)
Formलोट् (imperative), मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन; परस्मैपद
त्वरम्quickly
त्वरम्:
Kriya-visheshaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottvaram (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: quickly)

Sages (ṛṣayaḥ) addressing Śiva; narration by Sūta (deduced)

Tirtha: Kedāra

Type: kshetra

Scene: Silent Śiva walking toward the mountain path; a circle of austere sages confront him, raising hands in admonition; the moment of uttered curse hangs in charged stillness against a stark Himalayan backdrop.

Ś
Śiva
M
Mahādeva
ṛṣayaḥ
K
Kailāsa/parvata (implied mountain destination)

FAQs

Misguided anger can lead to harsh speech and curses; divine silence and līlā ultimately reveal deeper truth.

Kedāra-khaṇḍa’s sacred region, leading into the liṅga’s manifestation motif central to Śaiva tīrtha-māhātmya.

None; it describes a śāpa (curse) within the narrative.