Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 57

निष्कामा ह्यतुरा ह्यासञ्छिवसंपर्कजैर्गुणैः । अकस्माच्च तथाभूतं कथं जातं विमृश्य च

niṣkāmā hyaturā hyāsañchivasaṃparkajairguṇaiḥ | akasmācca tathābhūtaṃ kathaṃ jātaṃ vimṛśya ca

Zuvor waren sie wunschlos und frei von Bedrängnis, erfüllt von Eigenschaften, die aus der Berührung mit Śiva geboren sind. Nachsinnend fragten sie sich: „Wie konnte diese plötzliche Wandlung entstehen?“

निष्कामाःdesireless
निष्कामाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनिः + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; विशेषणम्
हिindeed
हि:
Sambandha/Avyaya (सम्बन्ध/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (particle/emphasis)
अतुराःuntroubled/healthy
अतुराः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअतुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; विशेषणम्
हिindeed
हि:
Sambandha/Avyaya (सम्बन्ध/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः
आसन्were
आसन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), प्रथमपुरुषः (3rd), बहुवचनम्; परस्मैपदम्
शिव-संपर्क-जैःborn from contact with Śiva
शिव-संपर्क-जैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशिव (प्रातिपदिक) + संपर्क (प्रातिपदिक) + ज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया (3rd), बहुवचनम्; तृतीया-तत्पुरुष/उपपद-समासः (शिवसंपर्कात् जातैः)
गुणैःby qualities
गुणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया (3rd), बहुवचनम्
अकस्मात्suddenly
अकस्मात्:
Sambandha/Avyaya (सम्बन्ध/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootअकस्मात् (अव्यय)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम् (adverb: 'suddenly')
and
:
Sambandha/Avyaya (सम्बन्ध/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयः (conjunction)
तथा-भूतम्such a state/so become
तथा-भूतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतथा (अव्यय) + भूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया (2nd), एकवचनम्; विशेषणम्; कर्मधारयः (तथा एव भूतम्)
कथम्how
कथम्:
Sambandha/Avyaya (सम्बन्ध/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रश्न-क्रियाविशेषणम् (interrogative adverb)
जातम्happened/arisen
जातम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootजन् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्गः, द्वितीया (2nd), एकवचनम्; विशेषणम्
विमृश्यhaving reflected
विमृश्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootवि + मृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund/absolutive)
and
:
Sambandha/Avyaya (सम्बन्ध/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयः

Lomaharṣaṇa Sūta (deduced: Māheśvarakhaṇḍa narration to sages)

Tirtha: Kedāra (Kedāranātha-kṣetra)

Type: kshetra

Scene: A group of beings—previously serene—pause in contemplation, faces turned inward, brows slightly furrowed, as if sensing an unseen force disrupting their Śiva-born tranquility.

Ś
Śiva

FAQs

Association with Śiva purifies and steadies the mind, so any sudden agitation prompts discernment and inquiry into its cause.

Kedāra-kṣetra, presented as a place where Śiva’s presence bestows sāttvika qualities.

No explicit rite; the emphasis is on inner discernment (vimarśa) and the effect of proximity to Śiva.