Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 56

मत्ता मदनसंगेन हंसीभिः कलहंसकाः । करेणुभिर्गजाह्यासञ्छिखंडीभिः शिखंडिनः

mattā madanasaṃgena haṃsībhiḥ kalahaṃsakāḥ | kareṇubhirgajāhyāsañchikhaṃḍībhiḥ śikhaṃḍinaḥ

Vom Hauch der Liebe berauscht, schmiegten sich die männlichen Schwäne an ihre Gefährtinnen; die Elefanten drängten sich an die Elefantenkühe; und die Pfauen an die Pfauhennen.

मत्ताःintoxicated/maddened
मत्ताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमत्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; विशेषणम्
मदन-सङ्गेनby association with love/passion
मदन-सङ्गेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमदन (प्रातिपदिक) + सङ्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया (3rd), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (मदनस्य सङ्गेन)
हंसीभिःby female swans
हंसीभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootहंसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया (3rd), बहुवचनम्
कलहंसकाः(male) swans
कलहंसकाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकलहंसक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st), बहुवचनम्
करेणुभिःby female elephants
करेणुभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकरेणु (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया (3rd), बहुवचनम्
गजाह्याःmale elephants (gajāhya)
गजाह्याः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगजाह्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st), बहुवचनम्
आसन्were
आसन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), प्रथमपुरुषः (3rd), बहुवचनम्; परस्मैपदम्
शिखण्डीभिःby peahens
शिखण्डीभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशिखण्डी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, तृतीया (3rd), बहुवचनम्
शिखण्डिनःpeacocks
शिखण्डिनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशिखण्डिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा (1st), बहुवचनम्

Lomaharṣaṇa Sūta (deduced: Māheśvarakhaṇḍa narration to sages)

Tirtha: Kedāra (Kedāranātha-kṣetra)

Type: kshetra

Scene: Pairs of swans glide close, elephants press together in affectionate proximity, and peacocks fan their tails near peahens—an entire landscape synchronized in mating ardor, as if spring itself has been intensified.

M
Madana (Kāma)
H
Haṃsa (swan)
G
Gaja (elephant)
Ś
Śikhaṇḍin (peacock)

FAQs

Worldly desire can surge powerfully across creation, yet it ultimately stands subordinate to the greater force of Śiva’s tapas.

Kedāra-kṣetra, where the narrative frames cosmic events around Śiva’s asceticism.

None; it is narrative atmosphere preceding a pivotal divine episode.