Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 11

सरसस्तीरमासाद्य ते शक्रं चाभ्यवादयन् । दृष्टाः शक्रेम ते सर्वे तदा ह्यप्सु स्थितेन वै

sarasastīramāsādya te śakraṃ cābhyavādayan | dṛṣṭāḥ śakrema te sarve tadā hyapsu sthitena vai

Als sie das Ufer des Sees erreichten, brachten sie Śakra ihre Verehrung dar. Da er wahrlich im Wasser verweilte, erblickte Śakra sie alle.

sarasasof the lake
sarasas:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootsarasa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
tīramthe bank
tīram:
Karma (Goal/कर्म)
TypeNoun
Roottīra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
āsādyahaving reached
āsādya:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeIndeclinable
Rootā-√sad (धातु)
Formल्यप्/क्त्वा-समकक्ष अव्यय (gerund)
tethey
te:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
śakramŚakra (Indra)
śakram:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootśakra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
caand
ca:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (conjunction)
abhyavādayansaluted/greeted
abhyavādayan:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootabhi-ā-√vad (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
dṛṣṭāḥwere seen
dṛṣṭāḥ:
Kriyā (Passive/result/क्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formकृदन्त (क्त; past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ‘te sarve’ इत्यस्य विधेय
śakreṇaby Śakra
śakreṇa:
Kartṛ (Agent in passive/कर्तृ)
TypeNoun
Rootśakra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
tethey
te:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
sarveall
sarve:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
tadāthen
tadā:
Kriyā-viśeṣaṇa (Temporal/काल)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
hiindeed
hi:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Roothi (अव्यय)
Formअवधारण/हेतु-निपात (particle: indeed/for)
apsuin the waters
apsu:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootap (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन (वेदिक/प्रचलित रूप)
sthitenastanding/being स्थित
sthitena:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsthā (धातु)
Formकृदन्त (क्त; past participle), पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; ‘śakreṇa’ इत्यस्य विशेषण
vaiindeed
vai:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootvai (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)

Lomaharṣaṇa (Sūta) to the sages, by context

Type: kund

Scene: Devas arrive at a tranquil lakeshore and bow; Indra is glimpsed within the waters, half-hidden, emphasizing secrecy and purification.

Ś
Śakra (Indra)
S
Saras (lake)
S
Suras (gods)

FAQs

Water is depicted as a refuge for austerity and purification; humility and approach to the afflicted are also emphasized.

A “saras” (lake) within the Kedārakhaṇḍa setting is referenced; the verse indicates a sacred waterscape tied to expiation.

None explicitly; the imagery supports the theme of staying in water for tapas/expiation.