Previous Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 111

सर्वे सुराश्च ऋषयोऽथ महाफणींद्रा गन्धर्वयक्षखगचारणकिंनराश्च । विद्याधराः सुरगणाप्सरसां गणाश्च चिंतापराः समभवन्मनुजास्तथैव

sarve surāśca ṛṣayo'tha mahāphaṇīṃdrā gandharvayakṣakhagacāraṇakiṃnarāśca | vidyādharāḥ suragaṇāpsarasāṃ gaṇāśca ciṃtāparāḥ samabhavanmanujāstathaiva

Alle Götter und Weisen, die großen Schlangenherrscher, Gandharvas, Yakṣas, Vögel, Cāraṇas und Kiṃnaras; die Vidyādharas, die Scharen der Devas und die Gruppen der Apsaras—auch die Menschen—wurden von sorgenvoller Unruhe erfüllt.

सर्वेall
सर्वे:
कर्ता (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
सुराःgods
सुराः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (conjunction)
ऋषयःsages
ऋषयः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
अथthen/also
अथ:
सम्बन्ध (Discourse connector)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्यय (then/also)
महाफणीन्द्राःgreat serpent-lords
महाफणीन्द्राः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootमहा + फणीन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्मधारय (महान्तः फणीन्द्राः)
गन्धर्वयक्षखगचारणकिंनराःGandharvas, Yakṣas, birds, Cāraṇas, and Kiṃnaras
गन्धर्वयक्षखगचारणकिंनराः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootगन्धर्व + यक्ष + खग + चारण + किंनर (प्रातिपदिक-समाहार)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्व (list of beings)
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात
विद्याधराःVidyādharas
विद्याधराः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootविद्याधर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
सुरगणाप्सरसाम्of the hosts of gods and Apsarases
सुरगणाप्सरसाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootसुरगण + अप्सरस् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (अप्सरस्-प्रधान), षष्ठी, बहुवचन; द्वन्द्व-समासस्य षष्ठी (of the groups of gods and Apsarases)
गणाःgroups
गणाः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootगण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात
चिन्तापराःabsorbed in चिंता (anxiety)
चिन्तापराः:
विशेषण (Predicate adjective)
TypeAdjective
Rootचिन्ता + पर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुष (चिन्तायां पराः = intent on worry)
समभवन्became
समभवन्:
क्रिया (Predicate)
TypeVerb
Rootसम् + भू (धातु)
Formलङ्-लकार (imperfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
मनुजाःhumans
मनुजाः:
कर्ता (Subject)
TypeNoun
Rootमनुज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
तथाlikewise
तथा:
क्रियाविशेषण (Adverb)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय
एवindeed
एव:
निपात (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (emphasis)

Narrator (contextually Lomaharṣaṇa/Sūta in Māheśvarakhaṇḍa)

Tirtha: Kedāra kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Listener: Implied audience of sages/pilgrims hearing the māhātmya

Scene: A panoramic tableau: devas and ṛṣis, nāga-kings with jeweled hoods, gandharvas with vīṇās, yakṣas, birds in flight, cāraṇas and kiṃnaras, vidyādharas and apsarases—everyone wearing the same expression of चिंता.

D
Devas
R
Rishis
N
Nāga-kings (Mahāphaṇīndras)
G
Gandharvas
Y
Yakṣas
C
Cāraṇas
K
Kiṃnaras
V
Vidyādharas
A
Apsarases
H
Humans

FAQs

When dharmic governance falters, its disturbance is universal—felt across divine, celestial, and human realms.

This is a narrative verse within Kedārakhaṇḍa; it does not directly praise a single tirtha in this line.

None in this verse; it describes the collective reaction of beings.