Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 27

सूत उवाच । इति पृष्टः क्षणं ध्यात्वा प्राह दामोदरो विभुः । वत्स क्षेत्रं प्रवक्ष्यामि यत्र तप्स्यसि तत्तपः । गुप्तक्षेत्रमिति ख्यातं महीसागरसंगमे

sūta uvāca | iti pṛṣṭaḥ kṣaṇaṃ dhyātvā prāha dāmodaro vibhuḥ | vatsa kṣetraṃ pravakṣyāmi yatra tapsyasi tattapaḥ | guptakṣetramiti khyātaṃ mahīsāgarasaṃgame

Sūta sprach: So befragt, sann der machtvolle Dāmodara einen Augenblick nach und erwiderte: „Mein liebes Kind, ich will dir die heilige Stätte nennen, an der du jene Askese vollbringen wirst. Sie heißt Guptakṣetra, am Zusammenfluss von Land und Ozean.“

सूतःSuta
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय (quotative particle); वाक्यसमाप्त्यर्थक/उद्धरणसूचक
पृष्टः(having been) asked
पृष्टः:
Karta (Subject complement/कर्तृसम्बन्ध)
TypeVerb
Rootprach (धातु) + pṛṣṭa (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृत् (क्त-प्रत्ययान्त) कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि-भावः ‘having been asked’
क्षणम्for a moment
क्षणम्:
Kala-adhikarana (Time extent/काल)
TypeNoun
Rootkṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कालपरिमाणे (accusative of duration)
ध्यात्वाhaving thought
ध्यात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootdhyai (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund); ‘having reflected/meditated’
प्राहsaid
प्राह:
Kriya (Speech act/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-āh (धातु; √ah)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
दामोदरःDamodara
दामोदरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootdāmodara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
विभुःthe mighty one
विभुः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootvibhu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; दामोदरस्य विशेषणरूपेण (appositional)
वत्सO child/dear one
वत्स:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvatsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन
क्षेत्रम्the sacred place
क्षेत्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म
प्रवक्ष्यामिI will tell
प्रवक्ष्यामि:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-vac (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), उत्तमपुरुष (1st), एकवचन; परस्मैपद
यत्रwhere
यत्र:
Adhikarana (Relative location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formअव्यय (relative adverb); देशवाचकं ‘where’
तप्स्यसिyou will perform austerity
तप्स्यसि:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Roottap (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘तपः’ इत्यस्य विशेषणम्
तपःausterity
तपः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म (tapsyasi इत्यस्य)
गुप्तक्षेत्रम्the hidden sacred place
गुप्तक्षेत्रम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootgupta-kṣetra (प्रातिपदिक; गुप्त + क्षेत्र)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मधारयः ‘गुप्तं क्षेत्रम्’
इतिas
इति:
Sambandha (Quotation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय (quotative particle); नामनिर्देशे
ख्यातम्is known
ख्यातम्:
Kriya (Predicate nominal/क्रिया)
TypeVerb
Rootkhyā (धातु) + khyāta (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृत् (क्त-प्रत्ययान्त) कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘is known/called’
महीसागरसंगमेat the confluence of earth and ocean
महीसागरसंगमे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmahī-sāgara-saṅgama (प्रातिपदिक; मही + सागर + संगम)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; ‘महीसागरयोः संगमः’ इति षष्ठी-तत्पुरुषः; अधिकरण

Sūta (narrator); within the story: Dāmodara instructs Barbarīka

Tirtha: Guptakṣetra

Type: kshetra

Scene: Sūta narrates as Dāmodara points toward a vast shoreline where waves meet firm land; the ‘Guptakṣetra’ is suggested by a partially veiled shrine/forest grove near the coast, evoking secrecy and revelation.

S
Sūta
D
Dāmodara
B
Barbarīka
G
Guptakṣetra
M
Mahī-sāgara-saṃgama (land–sea confluence)

FAQs

Spiritual power is cultivated through tapas and devotion performed in a sanctified landscape revealed by tradition and realized by guidance.

Guptakṣetra, described as located at the confluence where land meets the ocean (mahī-sāgara-saṃgama).

Performing tapas (austerity) in Guptakṣetra as the preparatory discipline for Devī worship and receiving grace.