Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 48

स्वयमेव यदा रूपं सुगौरं प्रतिपत्स्यते । विरहेण हरश्चास्या मत्वा शून्यं जगत्त्रयम्

svayameva yadā rūpaṃ sugauraṃ pratipatsyate | viraheṇa haraścāsyā matvā śūnyaṃ jagattrayam

Wenn sie von selbst wieder eine überaus helle, schöne Gestalt erlangt, dann wird auch Hara—durch die Trennung von ihr—die drei Welten als leer erachten.

स्वयम्by herself
स्वयम्:
Karta (Agent-emphasis/कर्तृप्राधान्य)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formरीतिवाचक-अव्यय (adverb: “by oneself”)
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चय/अवधारण-अव्यय (particle: “indeed/only”)
यदाwhen
यदा:
Adhikaraṇa (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
रूपम्form
रूपम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म
सु-गौरम्very fair, beautiful and fair
सु-गौरम्:
Karma (Object-Qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + गौर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘रूपम्’ इत्यस्य विशेषणम्; कर्मधारय-समासः (सुन्दरं गौरं)
प्रतिपत्स्यतेwill attain/assume
प्रतिपत्स्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√पद् (धातु) उपसर्ग-प्रति
Formलृट्-लकार (Simple Future), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; अर्थः—“प्राप्स्यते/अधिगमिष्यति”
विरहेणby/through separation
विरहेण:
Karaṇa/Hetu (Instrument/Cause/करण-हेतु)
TypeNoun
Rootविरह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (प्रयोगे), तृतीया (3rd), एकवचन; करण/हेतु-भावः
हरःHara (Śiva)
हरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
अस्याःof her
अस्याः:
Sambandha (Possessor/षष्ठी)
TypeNoun
Rootइदम्/अस्मद्-प्रत्ययान्त? here ‘अस्या’ from ‘इदम्’ (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; सर्वनाम; सम्बन्ध (genitive)
मत्वाhaving considered
मत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Root√मन् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (absolutive/gerund): “having thought/considered”
शून्यम्empty
शून्यम्:
Karma (Object-Qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootशून्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘जगत्त्रयम्’ इत्यस्य विशेषणम्
जगत्-त्रयम्the three worlds
जगत्-त्रयम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक) + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; द्विगु-समासः (त्रीणि जगन्ति)

Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating to the sages (deduced from Māheśvarakhaṇḍa context)

Scene: Devī regains a radiant fair (sugaurī) form; Śiva, bereft of her, experiences the three worlds as void—an intimate cosmic viraha tableau.

H
Hara (Śiva)
D
Devī (Pārvatī implied)
T
Three worlds (trailokya)

FAQs

Śiva–Śakti are presented as inseparable for cosmic fullness; separation signifies incompleteness even for the Lord’s līlā.

No; the verse is theological and emotional (viraha), not a site-glorification passage.

None.