Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 37

अर्धनारीश्वरं देवं व्याप्य विश्वमवस्थितम् । दृष्ट्वा तमब्रुवं देवं भजस्वेति च भक्तितः

ardhanārīśvaraṃ devaṃ vyāpya viśvamavasthitam | dṛṣṭvā tamabruvaṃ devaṃ bhajasveti ca bhaktitaḥ

Ich schaute den Gott Ardhanārīśvara, der das Weltall durchdringt und darin weilt. Als ich jenen Herrn sah, sprach ich in Hingabe: „Verehrt Ihn.“

अर्धनारीश्वरम्Ardhanārīśvara (the Lord who is half woman)
अर्धनारीश्वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअर्ध-नारी-ईश्वर (प्रातिपदिक; अर्ध + नारी + ईश्वर)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (नार्याः ईश्वरः) + कर्मधारय-सदृशः (अर्धनारी)
देवम्the god
देवम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
व्याप्यhaving pervaded
व्याप्य:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√व्याप् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive), परस्मैपदी; अर्थः—‘व्याप्य’ = having pervaded
विश्वम्the universe
विश्वम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविश्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अवस्थितम्situated/abiding
अवस्थितम्:
Karma-samānādhikaraṇa (Object complement/कर्मसमानाधिकरण)
TypeVerb
Root√स्था (धातु) + अव (उपसर्ग)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘अवस्थित’ = situated/standing
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund), परस्मैपदी; ‘having seen’
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अब्रुवम्I said/spoke
अब्रुवम्:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (अनद्यतनभूत/Imperfect), उत्तमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदी
देवम्to the god
देवम्:
Sambodhyārtha/Karma (Addressed object/सम्बोधनार्थ)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
भजस्वworship (you)
भजस्व:
Kriyā (Injunction/आज्ञा)
TypeVerb
Root√भज् (धातु)
Formलोट्-लकार (आज्ञार्थ/Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपदी
इतिthus
इति:
Vākyārtha-sūcaka (Quotation marker/वाक्यार्थसूचक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
and
:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक अव्यय (conjunction)
भक्तितःout of devotion
भक्तितः:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootभक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (अपादान/हेतु), एकवचन; अव्ययीभावार्थे—‘भक्तितः’ = out of devotion

Brahmā (continuing first-person narration; deduced)

Scene: A visionary darśana: Ardhanārīśvara stands as the axis of the universe, half Śiva and half Pārvatī, radiating through the worlds; the seer addresses the deity with folded hands, urging worship.

A
Ardhanārīśvara
B
Brahmā

FAQs

Śiva and Śakti are one reality; devotion to the all-pervading Lord is the foundation of cosmic harmony and liberation.

No specific pilgrimage site is named; the verse is theological, highlighting Ardhanārīśvara.

An implicit prescription of bhajana/upāsanā (devotional worship) is indicated by ‘bhajasva’.