Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 29

तां स्त्रियं परमप्रीत इदं वचनमब्रवीत् । का वै त्वमसि कल्याणि कुतो वा जलचारिणी

tāṃ striyaṃ paramaprīta idaṃ vacanamabravīt | kā vai tvamasi kalyāṇi kuto vā jalacāriṇī

Von großer Freude erfüllt sprach er zu jener Frau: „Wer bist du wahrlich, o Glückverheißende? Und woher bist du gekommen, die du durch die Wasser schreitest?“

ताम्her
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
स्त्रियम्woman
स्त्रियम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
परमप्रीतःgreatly pleased
परमप्रीतः:
Karta (Subject qualifier/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक) + प्रीत (कृदन्त-प्रातिपदिक; √प्री)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त (PPP used adjectivally) 'pleased'; कर्मधारय: 'परमा प्रीतिः यस्य' / 'अत्यन्तं प्रीतः'
इदम्this
इदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
वचनम्speech, words
वचनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), परस्मैपद; प्रथम-पुरुष, एकवचन
काwho (fem.)
का:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नवाचक (interrogative)
वैindeed
वै:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चय/प्रत्यय (indeed/emphatic particle)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यम-पुरुष सर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
असिare
असि:
Kriya (Copula/क्रिया)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद; मध्यम-पुरुष (2nd), एकवचन
कल्याणिO auspicious one
कल्याणि:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootकल्याणी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
कुतःfrom where
कुतः:
Sambandha (Interrogative adjunct/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootकुतः (अव्यय/प्रश्नाव्यय)
Formअव्यय; प्रश्नवाचक अव्यय (interrogative adverb: from where/whence)
वाor
वा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्प (or)
जलचारिणीa water-roamer (one who moves in water)
जलचारिणी:
Karta (Subject complement/कर्ता)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक) + चारिणी (कृदन्त/प्रातिपदिक; √चर्, स्त्री-प्रत्यय)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपपद-तत्पुरुष: 'जले चारिणी'

Dhanaṃjaya (Arjuna)

Type: kshetra

Scene: Arjuna, now calm, turns toward the radiant woman with an open palm gesture or folded hands; his expression is respectful and inquisitive; the woman stands poised, ready to narrate her origin.

D
Dhanaṃjaya (Arjuna)

FAQs

The dhārmic response to the unknown is respectful inquiry—seeking truth through proper speech rather than impulsive judgment.

No tīrtha is explicitly identified in this verse; it sets up a revelation that may later connect to sacred geography.

None; the verse is a courteous inquiry within a revelatory narrative.