Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 92

पर्यंकशायिनां स्वापे सुखं यदुपपद्यते । तदेव सौख्यं निद्रायामिह भूशायिनामपि

paryaṃkaśāyināṃ svāpe sukhaṃ yadupapadyate | tadeva saukhyaṃ nidrāyāmiha bhūśāyināmapi

Die Wonne, die im Schlaf denen zuteilwird, die auf einem Lager ruhen, ist dieselbe Wonne im Schlaf auch für jene, die auf der Erde liegen.

पर्यङ्कशायिनाम्of those who lie on a bed
पर्यङ्कशायिनाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपर्यङ्क (प्रातिपदिक) + शायिन् (प्रातिपदिक; √शी + णिनि)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; समासः तत्पुरुषः (पर्यङ्के शायिनः)
स्वापेin sleep
स्वापे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; अधिकरण (in sleep)
सुखम्happiness
सुखम्:
Karta/Predicate-noun (प्रथमा)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यत्which
यत्:
Karta (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्धक-सर्वनाम
उपपद्यतेarises
उपपद्यते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootउप + √पद् (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद; ‘arises/occurs’
तत्that
तत्:
Karta/Predicate-noun
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; निर्देशक
एवindeed
एव:
Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात
सौख्यम्comfort
सौख्यम्:
Karta/Predicate-noun (प्रथमा)
TypeNoun
Rootसौख्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
निद्रायाम्in sleep
निद्रायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootनिद्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; अधिकरण
इहhere
इह:
Deśa (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय; ‘here/also’
भूशायिनाम्of those who lie on the ground
भूशायिनाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक) + शायिन् (प्रातिपदिक; √शी + णिनि)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; समासः तत्पुरुषः (भूमौ शायिनः)
अपिalso
अपि:
Emphasis (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात; ‘also’

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda instructing Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: Two sleepers shown in parallel: one on a fine couch in a wealthy house, another on the ground near a ghat under a simple cloth; both sleep peacefully, while a Śiva shrine lamp burns steadily nearby.

FAQs

Inner experience (like sleep) shows that luxury is not essential for well-being; contentment is independent of excess comfort.

Kāśī is the broader sacred setting, but no specific tīrtha is singled out in this verse.

None; it recommends a mindset of simplicity rather than a formal rite.