Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 28

मध्ये विपणि यतूर्णं कौचिच्चारण्यचारिणौ । मृगौ मृगयतां यातौ पौराणां पुरतोऽहितौ

madhye vipaṇi yatūrṇaṃ kauciccāraṇyacāriṇau | mṛgau mṛgayatāṃ yātau paurāṇāṃ purato'hitau

Mitten auf dem Markt stürmten plötzlich zwei Hirsche, die sonst im Wald umherziehen, hin und her und erschienen vor den Bürgern—ein unheilvolles Zeichen.

मध्येin the middle
मध्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; अव्ययीभावार्थे ‘मध्ये’ = in the middle
विपणिin the market
विपणि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootविपणि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक (relative)
ऊर्णम्woollen
ऊर्णम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootऊर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘ऊर्ण’ = woollen/covered with wool
कौचित्some
कौचित्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअनिश्चितार्थक-अव्यय (indefinite particle) = ‘some/any’
चारण्यचारिणौwandering in the forest
चारण्यचारिणौ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचारण्य + चारिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; समासः तत्पुरुषः (चारण्ये चरति)
मृगौtwo deer
मृगौ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्ता), द्विवचन
मृगयताम्of the hunters
मृगयताम्:
Sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeVerb
Root√मृगय् (धातु)
Formशतृ-प्रत्यय (वर्तमान-कृदन्त/वर्तमाने कृदन्त), षष्ठी-बहुवचन; ‘of those who are hunting’
यातौwent/arrived
यातौ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Root√या (धातु)
Formक्त-प्रत्यय (भूतकर्मणि/भूतकृदन्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; ‘gone/come’
पौराणाम्of the townspeople
पौराणाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपौर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
पुरतःin front (of)
पुरतः:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरतः (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place) = ‘in front of’
अहितौharmful
अहितौ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; ‘harmful/hostile’

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Kāśī (Avimukta-kṣetra)

Type: kshetra

Scene: A bustling bazaar with stalls and goods; suddenly two deer dart through the center, weaving between people. Merchants recoil, onlookers freeze, and the scene turns tense and inauspicious.

K
Kāśī (context)
C
Citizens (paurāḥ)

FAQs

When natural order is inverted (forest creatures in the market), it signals disorder and warns the community to guard dharma.

Kāśī as a sacred city is the narrative frame; no single tīrtha is specified in this verse.

None; it is a narrative description of an inauspicious sign.