Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 93

तत्र स्वप्नेश्वरं लिंगं देवीं स्वप्नेश्वरीं तथा । स्नात्वासिसंगमे पुण्ये यस्मिन्कस्मिंस्तिथावपि

tatra svapneśvaraṃ liṃgaṃ devīṃ svapneśvarīṃ tathā | snātvāsisaṃgame puṇye yasminkasmiṃstithāvapi

Dort soll man den Liṅga des Svapneśvara verehren und ebenso die Göttin Svapneśvarī. Nachdem man am heiligen Asi-saṅgama gebadet hat, an welchem tithi auch immer, wird man zu dieser Verehrung befähigt.

तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक अव्यय (adverb of place)
स्वप्नेश्वरम्Svapneśvara
स्वप्नेश्वरम्:
Visheshana (Qualifier of liṅga/विशेषण)
TypeNoun
Rootस्वप्न + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (स्वप्नस्य ईश्वरः)
लिङ्गम्liṅga (Śiva-emblem)
लिङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
देवीम्the goddess
देवीम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेवी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
स्वप्नेश्वरीम्Svapneśvarī
स्वप्नेश्वरीम्:
Visheshana (Appositional qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootस्वप्न + ईश्वरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (स्वप्नस्य ईश्वरी)
तथाalso/likewise
तथा:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb), ‘likewise/also’
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootस्ना (धातु) → स्नात्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund/absolutive), ‘having bathed’
असिसंगमेat the confluence of the Asi (river)
असिसंगमे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअसि + संगम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (असेः संगमः)
पुण्येholy
पुण्ये:
Visheshana (Adjectival qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; ‘in the holy (place)’ (agreeing with संगमे)
यस्मिन्in which
यस्मिन्:
Adhikarana (Relative locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; सम्बन्धसूचक ‘in which’
कस्मिन्in any (whatsoever)
कस्मिन्:
Adhikarana (Indefinite locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; अनिश्चितार्थक ‘in any’
तिथौon a lunar day
तिथौ:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतिथि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; ‘on (any) lunar day’
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (particle), ‘even/also/any’

Skanda

Tirtha: Asi-saṅgama (Assi–Gaṅgā confluence)

Type: sangam

Scene: Dawn at Asi-saṅgama: pilgrims bathing where the Asi meets the Gaṅgā; nearby, a small shrine with Svapneśvara Liṅga and Svapneśvarī; lamps float on the river; worship follows immediately after snāna.

S
Svapneśvara Liṅga
S
Svapneśvarī
A
Asi-saṅgama
K
Kāśī (Vārāṇasī)

FAQs

Kāśī’s tīrthas and shrines work together: purification by snāna supports fruitful darśana and worship of Śiva and Devī.

Asi-saṅgama in Kāśī, along with the Svapneśvara Liṅga and Svapneśvarī shrine.

Snāna at Asi-saṅgama, followed by worship of Svapneśvara Liṅga and Svapneśvarī—permitted on any tithi.