Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 110

इत्थं द्विजेंद्र निजभृत्यगणान्सदैव संशिक्षयेदवनिगान्स हि धर्मराजः । अन्येपि ये हरिहरांकधरा धरायां ते दूरतः पुनरहो परिवर्जनीयाः

itthaṃ dvijeṃdra nijabhṛtyagaṇānsadaiva saṃśikṣayedavanigānsa hi dharmarājaḥ | anyepi ye hariharāṃkadharā dharāyāṃ te dūrataḥ punaraho parivarjanīyāḥ

So, o Bester der Zweimalgeborenen, unterweist Dharmarāja (Yama) fortwährend seine eigene Schar von Dienern. Und jene anderen auf Erden, die nur die äußeren Zeichen von Hari und Hara tragen—ach!—sind von fern zu meiden, wenn ihr Wandel unrein ist.

इत्थम्thus/in this manner
इत्थम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootइत्थम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb of manner)
द्विजेन्द्रO best of Brahmins
द्विजेन्द्र:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (द्विजानाम् इन्द्रः)
निजभृत्यगणान्his own groups of servants
निजभृत्यगणान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिज + भृत्य + गण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), बहुवचन; कर्मधारय-समासः (निजाः भृत्यगणाः)
सदैवalways
सदैव:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसदा + एव (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb)
संशिक्षयेत्should instruct/train
संशिक्षयेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + शिक्ष् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
अवनिगान्kings/rulers
अवनिगान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअवनि + ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (अवनेः गाः/गाः इव; अवनिगः = राजा/भूपः)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
हिindeed/for
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle; emphasis/causal)
धर्मराजःDharmarāja
धर्मराजः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootधर्म + राजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (धर्मस्य राजा)
अन्येothers
अन्ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle; also/even)
येwho
ये:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्ध-सर्वनाम (relative pronoun)
हरिहराङ्कधराःthose bearing the mark/emblem of Hari and Hara
हरिहराङ्कधराः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि + हर + अङ्क + धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; बहुव्रीहिः (हरि-हरयोः अङ्कं धारयन्ति ये/हरिहराङ्कधरा)
धरायाम्on the earth
धरायाम्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootधरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
तेthey/those
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
दूरतःfrom afar
दूरतः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootदूरतस् (अव्यय/तसिल्)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त-अव्यय (ablatival adverb: from afar)
पुनःagain/further
पुनः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb: again/further)
अहोalas/oh!
अहो:
Sambandha (Exclamation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअहो (अव्यय)
Formविस्मय/उद्गार-अव्यय (interjection)
परिवर्जनीयाःare to be avoided
परिवर्जनीयाः:
Kriya (Predicate/विधेय)
TypeAdjective
Rootपरि + वर्जनीय (कृदन्त-प्रातिपदिक; वर्ज् धातोः)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; भाव्य/कर्तव्य (gerundive), ‘to be avoided’

Skanda (deduced; addressing a Brahmin listener within Kāśīkhaṇḍa frame)

Tirtha: Kāśī (contextual)

Type: kshetra

Listener: Dvijendra (‘O best of Brahmins’ explicitly addressed)

Scene: Dharmarāja instructs Yamadūtas in a stern yet just court; in a contrasting vignette, pretenders wearing sectarian marks are shown being avoided/flagged from afar due to impure conduct.

D
Dharmarāja (Yama)
H
Hari (Viṣṇu)
H
Hara (Śiva)
Y
Yama’s attendants (implied)

FAQs

Outer religious symbols are not substitutes for righteous conduct; dharma is proven by character, not costume.

The verse sits within the Kāśīkhaṇḍa’s Kāśī-centered teaching, emphasizing the moral standards expected in a liberation-giving sacred city.

No specific rite; it prescribes ethical discernment—avoiding association with those who misuse sacred emblems.