Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 41

गंगा त्रिकालं परिसेविता मया श्रीविश्वनाथोपि सदा विलोकितः । यात्राः कृतास्ताः प्रतिपर्वसर्वतः कोयंविपाको मम विघ्नहेतुः

gaṃgā trikālaṃ parisevitā mayā śrīviśvanāthopi sadā vilokitaḥ | yātrāḥ kṛtāstāḥ pratiparvasarvataḥ koyaṃvipāko mama vighnahetuḥ

Ich habe die Gaṅgā zu allen drei Tageszeiten verehrt und stets Śrī Viśvanātha geschaut. Zu jedem heiligen Fest habe ich Pilgerfahrten unternommen — welche karmische Frucht ist dies, die mir zum Ursprung von Hindernissen wurde?

गङ्गाGanga (the river)
गङ्गा:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगङ्गा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
त्रिकालम्at the three times (daily)
त्रिकालम्:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootत्रि (प्रातिपदिक) + काल (प्रातिपदिक)
Formअव्ययप्रयोग (कालवाचक क्रियाविशेषण), द्विगुसमास; अर्थः—‘त्रिषु कालेषु/त्रिकालपर्यन्तम्’
परिसेविताwas served/attended
परिसेविता:
Karma (Object/कर्म)
TypeVerb
Rootपरि-सेव् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मणि प्रयोग (passive participle)
मयाby me
मया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया (3rd), एकवचन
श्रीविश्वनाथःŚrī Viśvanātha (Lord of the universe)
श्रीविश्वनाथः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootश्री (प्रातिपदिक) + विश्वनाथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (विश्वस्य नाथः)
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अप्यर्थ
सदाalways
सदा:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक क्रियाविशेषण (adverb of time)
विलोकितःwas seen/beheld
विलोकितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootवि-लोक् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मणि प्रयोग
यात्राःpilgrimages/journeys
यात्राः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
कृताःwere done/performed
कृताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; कर्मणि प्रयोग
ताःthose
ताः:
Anuvrtti/Reference (अनुवृत्ति)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
प्रति-पर्व-सर्वतःon every festival, in every way
प्रति-पर्व-सर्वतः:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootप्रति (अव्यय) + पर्व (प्रातिपदिक) + सर्वतः (अव्यय)
Formअव्ययीभावसमास; क्रियाविशेषण; अर्थः—‘प्रत्येकं पर्वणि सर्वतः/सर्वप्रकारेण’
कःwhat?/which?
कः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; प्रश्नवाचक
अयम्this
अयम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
विपाकःresult/fruit (of karma)
विपाकः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविपाक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
ममmy
मम:
Shashthi-Sambandha (Genitive relation/षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, षष्ठी (6th), एकवचन
विघ्नहेतुःcause of obstacles
विघ्नहेतुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविघ्न (प्रातिपदिक) + हेतु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (विघ्नस्य हेतुः)

Agastya (deduced from immediate narrative context of Adhyāya 5)

Tirtha: Kāśī–Gaṅgā–Viśvanātha

Type: kshetra

Scene: A weary yet devout pilgrim-sage stands at dawn on a Kāśī ghāṭa, hands folded, looking from the flowing Gaṅgā to the distant spire of Viśvanātha, questioning the unseen knot of karma as dark clouds of ‘vighna’ hover symbolically behind.

G
Gaṅgā
Ś
Śrī Viśvanātha
K
Kāśī

FAQs

Even great ritual merit can be tested by karma’s ripening; the devotee should seek the deeper cause and remain steadfast in devotion.

Kāśī (Vārāṇasī), especially the Gaṅgā and the shrine of Śrī Viśvanātha.

Regular attendance/serving of Gaṅgā (trikāla) and repeated darśana of Viśvanātha, along with festival-time pilgrimages (yātrā).