Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 39

क्षेत्रे त्रिशूलिन्भवतोऽविमुक्ते विमुक्तिलक्ष्म्या न कदापि मुक्ते । मनोपि यः प्राणिवरः प्रयुंक्ते षडंगयोगं स सदैव युंक्ते

kṣetre triśūlinbhavato'vimukte vimuktilakṣmyā na kadāpi mukte | manopi yaḥ prāṇivaraḥ prayuṃkte ṣaḍaṃgayogaṃ sa sadaiva yuṃkte

In deinem heiligen Feld Avimukta, o Dreizackträger, fehlt der Segen der Befreiung niemals. Selbst das edelste Wesen, das dort nur seinen Geist hinwendet, ist in Wahrheit stets mit dem sechsgliedrigen Yoga verbunden.

kṣetrein the sacred field (region)
kṣetre:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootkṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन; Locative singular
triśūlinof the Trident-bearer (Śiva)
triśūlin:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottriśūlin (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी विभक्ति, एकवचन (सम्बोधन/सम्बन्धे); ‘of Triśūlin (Śiva)’
bhavataḥof you (hon.)
bhavataḥ:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbhavat (भवत्) (सर्वनाम-प्रातिपदिक/आदरार्थ)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी विभक्ति, एकवचन; Genitive singular ‘of you/your’
avimuktein Avimukta (Kāśī)
avimukte:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootavimukta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन; proper name of Kāśī-region ‘Avimukta’; Locative singular
vimukti-lakṣmyāby the fortune of liberation
vimukti-lakṣmyā:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootvimukti (प्रातिपदिक) + lakṣmī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया विभक्ति, एकवचन; Tatpuruṣa: ‘विमुक्तिलक्ष्मी’ = fortune of liberation; Instrumental singular
nanot
na:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (निपात)
Formनिषेध-निपात
kadāpiever
kadāpi:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootkadā (अव्यय) + api (अव्यय)
Formअव्यय (indefinite temporal adverb) ‘ever/at any time’
muktein liberation / as liberated
mukte:
Adhikarana (State/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootmukta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति, एकवचन; Locative singular ‘in the liberated (state/person)’ / or vocative-like address; context: ‘never (is one) free’
manaḥthe mind
manaḥ:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmanas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; Accusative singular
apieven
api:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय (even/also)
yaḥwho
yaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootyad (यद्) (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; relative pronoun
prāṇi-varaḥthe best of beings
prāṇi-varaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootprāṇin (प्रातिपदिक) + vara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; Tatpuruṣa: ‘प्राणिवर’ = best among beings
prayuṅktepractices/applies
prayuṅkte:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootpra-√yuj (प्र+युज्) (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; 3rd sg present ‘employs/practices’
ṣaḍ-aṅga-yogamthe six-limbed yoga
ṣaḍ-aṅga-yogam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootṣaṭ (षट्) + aṅga (प्रातिपदिक) + yoga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; Dvigu: ‘षडङ्गयोग’ = six-limbed yoga; Accusative singular
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (तद्) (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; demonstrative
sadāalways
sadā:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootsadā (अव्यय)
Formअव्यय (adverb) ‘always’
evaindeed
eva:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय (emphasis) ‘indeed/only’
yuṅkteis engaged (in yoga)
yuṅkte:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√yuj (युज्) (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; 3rd sg present ‘is joined/engages’

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda to Agastya)

Tirtha: Avimukta (Kāśī)

Type: kshetra

Scene: Śiva as Triśūlin presiding invisibly over Avimukta; a devotee seated near a liṅga, mind focused; around him, six symbolic emblems representing ṣaḍaṅga-yoga appear as a mandala, indicating that mere mental placement in this field equals constant yoga.

Ś
Śiva (Triśūlin)
A
Avimukta
K
Kāśī
Ṣaḍaṅga-yoga
M
Mukti

FAQs

Avimukta (Kāśī) is depicted as inherently saturated with liberation; even mental devotion there becomes yogic perfection.

Avimukta-kṣetra—Kāśī, Śiva’s never-abandoned sacred field.

A subtle practice is implied: placing/engaging the mind in Kāśī (manasaḥ prayoga) is itself highly efficacious.