Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 27

सुखं हि सर्वैराकांक्ष्यं तच्च धर्मसमुद्भवम् । तस्माद्धर्मोत्र कर्तव्यश्चातुर्वर्ण्येन यत्नतः

sukhaṃ hi sarvairākāṃkṣyaṃ tacca dharmasamudbhavam | tasmāddharmotra kartavyaścāturvarṇyena yatnataḥ

Glück wird wahrlich von allen ersehnt, und es entspringt dem Dharma. Darum soll in dieser Welt der Dharma von den vier Varṇas mit Eifer geübt werden.

सुखम्happiness
सुखम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
हिindeed
हि:
Sambandha (Emphasis/Reason marker)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (particle), निश्चय/हेतु
सर्वैःby all
सर्वैः:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन; ‘by all (people)’
आकाङ्क्ष्यम्is to be desired
आकाङ्क्ष्यम्:
Kriya (Predicate/विधेय)
TypeVerb
Rootआ + काङ्क्ष् (धातु) + यत् (कृत्)
Formयत्-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive/fit to be desired), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘to be desired’
तत्that
तत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
धर्मसमुद्भवम्arising from dharma
धर्मसमुद्भवम्:
Kriya (Predicate adjective/विशेषण-भाव)
TypeAdjective
Rootधर्म + समुद्भव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः (धर्मात् समुद्भवम्)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; हेत्वर्थे ‘therefore/from that’
धर्मःdharma
धर्मः:
Karma (Object of obligation/कर्तव्यस्य कर्म)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उत्रhere
उत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootउत्र (अव्यय)
Formदेश-अव्यय (locative adverb) ‘here’
कर्तव्यःshould be practiced/done
कर्तव्यः:
Kriya (Obligation/विधेय-क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु) + तव्यत् (कृत्)
Formतव्यत्-प्रत्ययान्त कृदन्त (gerundive), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘should be done’
चातुर्वर्ण्येनby the fourfold social order
चातुर्वर्ण्येन:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeNoun
Rootचातुर्वर्ण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; द्विगु-समासः (चतुर् + वर्ण) + य-प्रत्यय (collective)
यत्नतःdiligently
यत्नतः:
Sambandha (Manner/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयत्नतः (अव्यय)
Formरीत्या/प्रकार-अव्यय (adverb) ‘with effort’

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda speaking to Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A panoramic Kāśī scene showing four representative figures (brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya, śūdra) each performing dharmic acts—teaching/ritual, protection/justice, trade with honesty/charity, service with devotion—converging at Viśveśvara temple and Gaṅgā ghāṭs, symbolizing shared pursuit of sukha through dharma.

FAQs

True happiness is dharma-born; therefore disciplined dharma-practice is urged as a universal social-spiritual duty.

The chapter is within the Kāśīkhaṇḍa (Kāśī/Vārāṇasī sacred landscape), though this verse is a general dharma exhortation.

No single ritual is specified; it prescribes earnest practice of dharma according to one’s station (cāturvarṇya).