Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 150

श्रुत्वोदितां तस्य महेश्वरो गिरं मृद्वीकया साम्यमुपेयुषीं मृदु । भक्तस्य धीरस्य महातपोनिधे ददौ वराणां निकर तदा मुदा

śrutvoditāṃ tasya maheśvaro giraṃ mṛdvīkayā sāmyamupeyuṣīṃ mṛdu | bhaktasya dhīrasya mahātaponidhe dadau varāṇāṃ nikara tadā mudā

Als Maheśvara seine Worte vernahm, sanft und süß wie Trauben, freute er sich und schenkte jenem standhaften Verehrer —einer Schatzkammer großer Askese— eine Vielzahl von Gnaden und Gaben.

श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund) ‘having heard’
उदिताम्uttered
उदिताम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउद् + इ (धातु)
Formक्त (past passive participle) ‘uttered/said’; स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd case), एकवचन; विशेषणम् (qualifying गिरम्)
तस्यof him
तस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th case/Genitive), एकवचन
महेश्वरःMahēśvara (Great Lord)
महेश्वरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहेश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st case), एकवचन; कर्मधारयः: महान् ईश्वरः
गिरम्speech/utterance
गिरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगिर् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd case/Accusative), एकवचन
मृद्वीकयाwith grapes/raisins (sweetness)
मृद्वीकया:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootमृद्वीका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd case/Instrumental), एकवचन
साम्यम्equality/likeness
साम्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसाम्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd case), एकवचन
उपेयुषीम्having attained
उपेयुषीम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप + इ (धातु)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त (perfect participle, ‘having attained’), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying गिरम्)
मृदुsoft, gentle
मृदु:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमृदु (प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत्/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (qualifying गिरम्)
भक्तस्यof the devotee
भक्तस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootभक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th case), एकवचन
धीरस्यsteadfast, wise
धीरस्य:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th case), एकवचन; विशेषणम् (qualifying भक्तस्य)
महातपोनिधेO treasure of great austerity
महातपोनिधे:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहा + तपस् + निधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः: महत् तपः यस्य निधिः (treasury of great austerity)
ददौgave
ददौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन
वराणाम्of boons
वराणाम्:
Shashthi-sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootवर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th case/Genitive), बहुवचन
निकरम्a multitude/heap
निकरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd case/Accusative), एकवचन
तदाthen
तदा:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
मुदाwith joy
मुदा:
Karana (Manner/करण)
TypeNoun
Rootमुद्/मुदा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd case/Instrumental), एकवचन; भाववाचक (with joy)

Narrator (within Kāśīkhaṇḍa; likely Skanda narrating events)

Tirtha: Kāśī (contextual)

Type: kshetra

Listener: Audience within the Purāṇic frame (contextual)

Scene: Maheśvara seated in serene majesty, smiling as he listens; a steadfast devotee stands with folded hands; the devotee’s words are visualized as a soft vine of grapes, symbolizing sweetness.

M
Maheśvara (Śiva)
B
Bhakta (devotee)
T
Tapas

FAQs

Sweet, humble devotion and steadfast tapas draw the immediate grace of Śiva, who becomes the giver of boons.

No single tīrtha is named in this verse; it supports the broader Kāśī-māhātmya atmosphere of Śiva’s nearness.

No explicit ritual is prescribed; the implied discipline is tapas (austerity) joined with bhakti.