Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 74

मृगाणां पक्षिणामित्थं दृष्ट्वा चेष्टां त्रिविष्टपम् । अकांडपातसंकष्टं निनिंदुस्त्रिदशा बहु

mṛgāṇāṃ pakṣiṇāmitthaṃ dṛṣṭvā ceṣṭāṃ triviṣṭapam | akāṃḍapātasaṃkaṣṭaṃ niniṃdustridaśā bahu

Als die Götter solches Gebaren bei Hirschen und Vögeln sahen, tadelten sie Svarga selbst in hohem Maße, erschüttert von dem plötzlichen „Sturz“ aus dem Himmel und seiner Not.

मृगाणाम्of the animals/deer
मृगाणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमृग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), बहुवचन
पक्षिणाम्of the birds
पक्षिणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपक्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
इत्थम्thus/in this manner
इत्थम्:
Kriya-visheshana
TypeIndeclinable
Rootइत्थम् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण (adverb) — एवम्/अनेन प्रकारेण
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purva-kala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; अर्थः—दर्शनं कृत्वा (having seen)
चेष्टाम्behavior/act
चेष्टाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootचेष्टा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
त्रिविष्टपम्heaven (Triviṣṭapa)
त्रिविष्टपम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootत्रिविष्टप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अकाण्डपातसंकष्टम्distressed by sudden downfall
अकाण्डपातसंकष्टम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअकाण्ड + पात + संकष्ट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः तत्पुरुषः (अकाण्डपातेन संकष्टम्)
निनिन्दुःthey censured
निनिन्दुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनिन्द् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
त्रिदशाःthe gods (thirty)
त्रिदशाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootत्रिदश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
बहुgreatly/much
बहु:
Kriya-visheshana
TypeIndeclinable
Rootबहु (प्रातिपदिक/अव्ययप्रयोग)
Formक्रियाविशेषण (adverbial accusative) — अत्यर्थम्/बहुधा

Skanda (deduced; narrative evaluation)

Scene: Gods in Svarga observe the gentle, disciplined behavior of animals and birds and, feeling the pain of heaven’s precariousness and sudden fall, criticize Svarga’s instability; a subtle contrast with the serenity of true liberation is implied.

T
Tridaśa (Devas)
T
Triviṣṭapa (Svarga)

FAQs

Heaven is unstable and subject to ‘fall’; the narrative implicitly elevates liberation and the mokṣa-kṣetra ideal above mere svarga-merit.

By contrast and implication, Kāśī/Avimukta is glorified as a superior spiritual destination to Svarga.

None; it frames a theological comparison—svarga’s precariousness versus the higher promise of liberation.