Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 53

ख्यातः स्याद्येन विधिना सर्वत्र विधिपावनम् । नाकार्षीन्निर्गमं चास्य चतुर्थे मासि मंदधीः

khyātaḥ syādyena vidhinā sarvatra vidhipāvanam | nākārṣīnnirgamaṃ cāsya caturthe māsi maṃdadhīḥ

Durch das vorgeschriebene Verfahren, durch das man überall nach der Ordnung gefestigt und gereinigt wird, vollzog sein schwerfälliger Hüter nicht einmal im vierten Monat das ‘Hinausgehen’-Ritual des Kindes.

ख्यातःwell-known, famed
ख्यातः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootख्यात (कृदन्त; √ख्यै धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; भूतकृदन्त (क्त) — ‘प्रसिद्धः/ख्यातः’
स्यात्would be / should be
स्यात्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
येनby which
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; सम्बन्ध/साधन-निर्देश
विधिनाby the prescribed rite/method
विधिना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootविधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन
सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formअव्यय; स्थानवाचक क्रियाविशेषण (adverb of place)
विधिपावनम्purifying through proper rites
विधिपावनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootविधि + पावन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘विधिना पावनम्’/‘विधेः पावनम्’)
not
:
Kriya-nishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation particle)
अकार्षीत्did (perform)
अकार्षीत्:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√कृष् (धातु)
Formलुङ् (Aorist), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; ‘अकरोत्’ इत्यर्थः
निर्गमम्going out / exit-rite
निर्गमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिर्गम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
अस्यof him/this (child)
अस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; सम्बन्ध (genitive)
चतुर्थेin the fourth
चतुर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootचतुर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; ‘चतुर्थे (मासि)’
मासिin the month
मासि:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
मंदधीःa dull-witted person
मंदधीः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमन्दधी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; बहुव्रीहिसदृश-विशेषणार्थक नाम (‘मन्दा धीः यस्य’)

Citragupta

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and sages (typical frame; not explicit here)

Scene: A household scene in Kāśī: an infant kept indoors while elders debate rites; the ‘fourth-month going-out’ (niṣkramaṇa) is conspicuously absent, creating a mood of omission and foreboding.

C
Citragupta
N
Niṣkramaṇa (first outing rite)

FAQs

Ritual order (vidhi) is portrayed as purificatory; neglecting it is treated as a moral lapse.

None is named; the verse is part of a karmic-judgment episode within the Kāśīkhaṇḍa.

The fourth-month ‘going-out’ rite (niṣkramaṇa/nirgama) is referenced as not having been performed.