Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 56

पापिनां यानि पापानि महोपपदभांज्यपि । सुलीनध्यानसंपन्नो नामोच्चारो हरेर्हरेत्

pāpināṃ yāni pāpāni mahopapadabhāṃjyapi | sulīnadhyānasaṃpanno nāmoccāro harerharet

Welche Sünden auch immer den Sündern anhaften—selbst jene, die in großen Sturz hinabziehen—das Aussprechen des Namens Haris, verbunden mit standhafter, versenkter Meditation, trägt sie fort.

पापिनाम्of sinners
पापिनाम्:
Sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपापिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), बहुवचन
यानिwhich
यानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), बहुवचन; सम्बन्धक/यत्-शब्दः
पापानिsins
पापानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), बहुवचन
महा-उपपद-भाञ्जिeven those that break great restraints/conditions
महा-उपपद-भाञ्जि:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + उपपद (प्रातिपदिक) + भाञ्जिन्/भाञ्जि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), बहुवचन; विशेषणम् (पापानि इति); तत्पुरुषसमासः (महदुपपदं भञ्जन्ति इति)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle) ‘even/also’
सु-लीन-ध्यान-सम्पन्नःendowed with deeply absorbed meditation
सु-लीन-ध्यान-सम्पन्नः:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (अव्यय-उपसर्ग/उपपद) + लीन (कृदन्त, क्त; √ली) + ध्यान (प्रातिपदिक) + सम्पन्न (कृदन्त, क्त; √पद्/√पद्+सम्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; विशेषणम् (नमोच्चारः इति); समासः (ध्यानसम्पन्नः, सुलीनः)
नाम-उच्चारःutterance of the Name
नाम-उच्चारः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootनामन् (प्रातिपदिक) + उच्चार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नाम्नः उच्चारः)
हरेःof Hari
हरेः:
Sambandha (Genitive relation/षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6), एकवचन
हरेत्should remove
हरेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootहृ (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन

Skanda (deduced; Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda to Agastya)

Tirtha: Hari-nāma (as nāma-tīrtha within Kāśī teaching)

Type: kshetra

Scene: A devotee chants ‘Hari’ with rosary, eyes half-closed; dark smoke-like forms symbolizing sins dissolve into light as meditation deepens.

H
Hari

FAQs

Hari’s Name, especially when supported by absorbed meditation, is declared to be a potent purifier that destroys even grave sins.

The immediate verse emphasizes nāma and dhyāna; the tirtha-glory is contextual to Kāśī in the Kāśīkhaṇḍa framework.

Nāmoccāraṇa (chanting/uttering Hari’s Name) together with steady dhyāna (meditative absorption).