Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 28

तदा युप्यस्यशेषेण पिंगाक्षो मृगयां गतः । तस्मिन्नरण्ये तन्मार्गं निकषाध्युषितो निशि

tadā yupyasyaśeṣeṇa piṃgākṣo mṛgayāṃ gataḥ | tasminnaraṇye tanmārgaṃ nikaṣādhyuṣito niśi

Da zog Piṅgākṣa zur Jagd aus, nur mit einem geringen Rest an Vorrat und Gerät. In jenem Wald war jener Pfad nachts besetzt und von dem Lauernden scharf bewacht.

tadāthen
tadā:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottadā (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
yupyasya-śeṣeṇacompletely/entirely
yupyasya-śeṣeṇa:
Adhikarana (Manner/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyupya (प्रातिपदिक) + aśeṣa (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमासः; तृतीया-एकवचनरूपेण क्रियाविशेषणम् (instrumental used adverbially): 'अशेषेण' = completely
piṃgākṣaḥPiṅgākṣa
piṃgākṣaḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootpiṃga + akṣi (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; बहुव्रीहिः (piṃge akṣiṇī yasya saḥ)
mṛgayāmhunting
mṛgayām:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootmṛgayā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
gataḥgone
gataḥ:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formकृदन्तम्; क्त-प्रत्ययान्त (past participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
tasminin that
tasmin:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
araṇyein the forest
araṇye:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootaraṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्
tat-mārgamthat path
tat-mārgam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम) + mārga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (tasya mārgaḥ)
nikaṣa-adhyuṣitaḥdwelling near (it)
nikaṣa-adhyuṣitaḥ:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootnikaṣa (प्रातिपदिक) + adhi + vas (धातु)
Formकृदन्तम्; क्त-प्रत्ययान्त (past participle) from adhi+vas (अध्युषित), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषः (nikaṣe adhyuṣitaḥ = dwelling near)
niśiat night
niśi:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootniśā/niś (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda → Agastya)

Tirtha: Āviṃdhyāṭavī route-zone (contextual)

Type: kshetra

Scene: Piṅgākṣa, with minimal remaining provisions, moves into the forest for hunting; elsewhere the road is watched at night by a hidden figure; moonlight filters through trees, creating suspense.

P
Piṅgākṣa
A
araṇya (forest)
M
mārga (route)
L
lubdhaka (implied)

FAQs

Even in a dharmic landscape, vigilance is needed; adharma can arise through greed and opportunism.

The Kāśī sacred region’s travel routes and forests form the backdrop; the narrative reinforces the value of safe pilgrimage.

None explicitly; it advances the story setting (night occupation of the route).