Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 32

इति ब्रह्मवचः श्रुत्वा विधूमो नातिहृष्टवान् । स्ववेश्म प्राविशत्तूर्णमामंत्र्य चतुराननम्

iti brahmavacaḥ śrutvā vidhūmo nātihṛṣṭavān | svaveśma prāviśattūrṇamāmaṃtrya caturānanam

Als Vidhūma diese Worte Brahmās vernahm, war er nicht sehr erfreut. Nachdem er sich vom Viergesichtigen Herrn verabschiedet hatte, trat er eilends in seine eigene Wohnung ein.

इतिthus
इति:
Sambandha (Quotative/इति)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, वाक्य-समाप्त्यर्थक/उद्धरणसूचक (thus)
ब्रह्मवचःBrahmā's words
ब्रह्मवचः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + वचस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; श्रुत्वा इत्यस्य कर्म (the word(s) of Brahmā)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive), श्रवणे (having heard)
विधूमःVidhūma (proper name)
विधूमः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविधूम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्ता
not
:
Nishedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय, निषेध-निपात
अतिहृष्टवान्very delighted
अतिहृष्टवान्:
Kriya (State predicate/भाव)
TypeVerb
Rootअति + हृष् (धातु) → हृष्ट (कृदन्त)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त (past active participle used predicatively), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (very delighted)
स्ववेश्मhis own house
स्ववेश्म:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्व + वेश्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; प्राविशत् इत्यस्य कर्म (his own house)
प्राविशत्entered
प्राविशत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + विश् (धातु)
Formलङ्-लकार (imperfect/past), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तूर्णम्quickly
तूर्णम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतूर्णम् (अव्यय)
Formअव्यय, क्रियाविशेषण (adverb: quickly)
आमन्त्र्यhaving addressed / having taken leave of
आमन्त्र्य:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + मन्त्र् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive), आमन्त्रणार्थे (having addressed/taken leave)
चतुराननम्the four-faced one (Brahmā)
चतुराननम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootचतुर् + आनन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; आमन्त्र्य इत्यस्य कर्म; बहुव्रीहिः = यस्य चत्वारि आननानि सः (Brahmā)

Narrator (Purāṇic storyteller; likely Sūta/Lomaharṣaṇa in a recitation frame—deduced).

Listener: Śaunaka and sages (contextual)

Scene: Vidhūma, subdued, bows to Brahmā (four-faced), then departs swiftly into his dwelling; the contrast between divine radiance and the recipient’s muted mood is central.

B
Brahmā
V
Vidhūma

FAQs

Divine instruction may be difficult to accept, yet dharma requires proceeding with the prescribed remedy.

Indirectly the Setu-region tīrtha narrative; the immediate focus is the transition after Brahmā’s instruction about Cakratīrtha.

None directly; it records Vidhūma’s response after hearing the snāna-based prescription.