Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 21

अर्द्धत्रयोदशे वर्षे पंचवट्यामुवास ह । ततो विरूपयामास शूर्पणखां निशाचरीम् । वने विचरतरतस्य जानकीसहितस्य च

arddhatrayodaśe varṣe paṃcavaṭyāmuvāsa ha | tato virūpayāmāsa śūrpaṇakhāṃ niśācarīm | vane vicarataratasya jānakīsahitasya ca

Als dreizehn Jahre und ein halbes verstrichen waren, wohnte er in Pañcavaṭī. Dann entstellte er die nächtliche Dämonin Śūrpaṇakhā, während er mit Jānakī im Wald umherstreifte.

अर्द्धत्रयोदशेin the half of the thirteenth (year)
अर्द्धत्रयोदशे:
Adhikaraṇa (Time/कालाधिकरण)
TypeAdjective
Rootअर्द्ध-त्रयोदश (प्रातिपदिक; अर्द्ध + त्रयोदश)
Formनपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे सप्तमी, एकवचन; संख्याविशेषणम् (वर्षे); अर्थः ‘त्रयोदशस्य अर्द्धे’ (= साढे-बारह/half of thirteen)
वर्षेin the year
वर्षे:
Adhikaraṇa (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवर्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; कालाधिकरणम्
पञ्चवट्याम्at Pañcavaṭī
पञ्चवट्याम्:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपञ्चवटी (प्रातिपदिक; पञ्च + वटी)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरणम् (place)
उवासdwelt/stayed
उवास:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवस् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
indeed/it is said
:
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/it is said)
ततःthen
ततः:
Kāla-adhikaraṇa (Temporal)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (then)
विरूपयामासdisfigured
विरूपयामास:
Kriyā (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवि-रूपय् (धातु; नामधातु/णिजन्त from रूप)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; णिजन्त-भावः ‘विरूपयति’ (to disfigure)
शूर्पणखाम्Śūrpaṇakhā
शूर्पणखाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशूर्पणखा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म
निशाचरीम्a night-roamer (rākṣasī)
निशाचरीम्:
Karma (Object-qualifier)
TypeAdjective
Rootनिशाचरिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (शूर्पणखाम्)
वनेin the forest
वने:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; अधिकरणम्
विचरतःof (him) roaming
विचरतः:
Ṣaṣṭhī-sambandha (Genitive relation)
TypeVerb
Rootवि-चर् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present participle) ‘विचरत्’; पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; सम्बन्ध (of the one who was roaming)
रतस्यengaged/delighting
रतस्य:
Ṣaṣṭhī-sambandha (Genitive qualifier)
TypeAdjective
Rootरत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषणम् (विचरतः)
जानकीसहितस्यof (him) accompanied by Jānakī
जानकीसहितस्य:
Ṣaṣṭhī-sambandha (Genitive qualifier)
TypeAdjective
Rootजानकी-सहित (प्रातिपदिक; जानकी + सहित)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; विशेषणम् (विचरतः); तृतीया-तत्पुरुषार्थः ‘जानक्या सहितः’
and
:
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (and)

Narrator (Purāṇic voice; likely Sūta/Lomaharṣaṇa)

Tirtha: Pañcavaṭī

Type: kshetra

Listener: Rājan (implied)

Scene: Pañcavaṭī hermitage near the Godāvarī: Rāma and Sītā moving through the forest; Śūrpaṇakhā approaches; the moment of her disfigurement is shown with restrained violence, emphasizing moral boundary and impending narrative turning point.

P
Pañcavaṭī
Ś
Śūrpaṇakhā
J
Jānakī (Sītā)
R
Rāma (implied)

FAQs

Unchecked desire and aggression lead to ruin; dharma in the forest requires vigilance and protection of purity.

Pañcavaṭī is highlighted as a sacred residence-site in Rāma’s forest sojourn, central to the later events of the epic.

None.