Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 10

हरते सकलं पापं तस्मिंस्तीर्थे स्थितस्य सः । मुक्तिदं मोक्षकामानां धनदं च धनार्थिनाम् । आयुर्दं सुखद चैव सर्वकामफलप्रदम्

harate sakalaṃ pāpaṃ tasmiṃstīrthe sthitasya saḥ | muktidaṃ mokṣakāmānāṃ dhanadaṃ ca dhanārthinām | āyurdaṃ sukhada caiva sarvakāmaphalapradam

Wer an jenem tīrtha verweilt, dem nimmt Er alle Sünde. Mokṣa schenkt Er den Befreiungssuchenden, Reichtum den Reichtumssuchenden, dazu langes Leben und Glück—und gewährt die Frucht jedes rechtschaffenen Wunsches.

हरतेremoves
हरते:
Kriyā (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Root√हृ (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपदम्
सकलम्entire
सकलम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसकल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषण
पापम्sin
पापम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
तस्मिन्in that
तस्मिन्:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; सर्वनाम
तीर्थेin the tīrtha
तीर्थे:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
स्थितस्यof (one) staying
स्थितस्य:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Root√स्था (धातु) → स्थित (कृदन्त/क्त)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; (स्थितस्य = of one who is staying)
सःhe/that (tīrtha)
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; सर्वनाम
मुक्तिदम्giver of liberation
मुक्तिदम्:
Viśeṣaṇa (Predicate qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक) + द (प्रातिपदिक; √दा-समर्थ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—उपपद-तत्पुरुष (मुक्तिं ददाति इति)
मोक्षकामानाम्of those desiring liberation
मोक्षकामानाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमोक्ष (प्रातिपदिक) + काम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष (मोक्षस्य कामः)
धनदम्giver of wealth
धनदम्:
Viśeṣaṇa (Predicate qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधन (प्रातिपदिक) + द (प्रातिपदिक; √दा-समर्थ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; उपपद-तत्पुरुष (धनं ददाति इति)
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
धनार्थिनाम्of wealth-seekers
धनार्थिनाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootधन (प्रातिपदिक) + अर्थिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (धनम् अर्थयते इति)
आयुःदम्giver of long life
आयुःदम्:
Viśeṣaṇa (Predicate qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआयुस् (प्रातिपदिक) + द (प्रातिपदिक; √दा-समर्थ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; उपपद-तत्पुरुष (आयुः ददाति इति)
सुखदम्giver of happiness
सुखदम्:
Viśeṣaṇa (Predicate qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक) + द (प्रातिपदिक; √दा-समर्थ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; उपपद-तत्पुरुष
and
:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक-निपात (emphatic particle)
सर्वकामफलप्रदम्bestower of the fruits of all desires
सर्वकामफलप्रदम्:
Viśeṣaṇa (Predicate qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + काम (प्रातिपदिक) + फल (प्रातिपदिक) + प्रद (प्रातिपदिक; √दा-समर्थ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समासः—तत्पुरुष (सर्वेषां कामानां फलम् प्रददाति इति)

Skanda (deduced from Skanda Purāṇa narrative context; exact speaker not in snippet)

Type: kshetra

Scene: Pilgrims residing near a Viṣṇu shrine by a sacred waterbody; the deity’s invisible grace depicted as light removing dark ‘pāpa’ clouds; symbols of mokṣa (upward path), wealth (kalasha), longevity (amṛta).

H
Hari
M
Mokṣa
D
Dhana
Ā
Āyus

FAQs

Divine presence at a tīrtha is portrayed as both purifying (destroying sin) and fulfilling (granting liberation and worldly well-being).

The Dharmāraṇya tīrtha of this chapter—praised as a place where Hari’s grace is immediately accessible.

Tīrtha-vāsa (staying/abiding at the holy place) is highlighted as a meritorious practice, alongside the implied acts of worship and bathing in the surrounding verses.