Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 5

स्वधर्मनिरतश्चैव युद्धातिथ्यप्रियः सदा । क्षत्रधर्मं समाश्रित्य भोगान्भुङ्क्ते स कामतः

svadharmanirataścaiva yuddhātithyapriyaḥ sadā | kṣatradharmaṃ samāśritya bhogānbhuṅkte sa kāmataḥ

Fest in seiner eigenen Pflicht und stets der Schlacht wie der Gastfreundschaft zugetan, genoss er—gestützt auf das Dharma des Kṣatriya—rechtmäßige Freuden nach seinem Wunsch.

स्वधर्मनिरतःdevoted to his own duty
स्वधर्मनिरतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्वधर्मनिरत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—स्वधर्म + निरत (सप्तमी/तत्पुरुष-प्राय: devoted to one’s own duty)
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
एवindeed
एव:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्यय (emphatic particle)
युद्धातिथ्यप्रियःfond of war and hospitality
युद्धातिथ्यप्रियः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुद्धातिथ्यप्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—युद्ध + आतिथ्य + प्रिय (तत्पुरुष-प्राय: fond of battle and hospitality)
सदाalways
सदा:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकाल-अव्यय (adverb of time)
क्षत्रधर्मम्the duty of a kṣatriya
क्षत्रधर्मम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootक्षत्रधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—क्षत्र + धर्म (षष्ठी-तत्पुरुष)
समाश्रित्यhaving resorted to
समाश्रित्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootसम् + आ + श्रि (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund)
भोगान्enjoyments
भोगान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
भुङ्क्तेenjoys
भुङ्क्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभुज् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
कामतःas he wishes
कामतः:
Prakara (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootकामतस् (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त-अव्यय (adverb: according to desire/at will)

Narrator (Purāṇic narrator, unspecified in snippet)

Listener: Uttānapāda

Scene: Citrasena is shown as a disciplined kṣatriya: training for battle, welcoming guests with honor, and enjoying royal pleasures within dharmic bounds.

S
Svadharma
K
Kṣatradharma
Ā
Ātithya

FAQs

Pleasure becomes legitimate when grounded in svadharma; dharma is the purifier of power and enjoyment.

None directly; the verse develops character context within the Revā Khaṇḍa narrative.

No formal ritual; the dharmic practice highlighted is ātithya (honoring guests).