Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Avanti Khanda, Shloka 3

न किंचिदुत्तरं वाक्यमुक्तवाञ्जोषमास्थितः । इति वृत्तान्तभूतं हि नारायणविचेष्टितम्

na kiṃciduttaraṃ vākyamuktavāñjoṣamāsthitaḥ | iti vṛttāntabhūtaṃ hi nārāyaṇaviceṣṭitam

Er gab keinerlei Antwort und verharrte schweigend. So war in der Tat der wunderbare Gang von Nārāyaṇas göttlichem Wirken, der nun zur Erzählung des Geschehenen geworden ist.

not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation particle)
किंचित्anything
किंचित्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकिम् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; अनिश्चित-प्रमाणवाचक सर्वनाम (indefinite pronoun)
उत्तरम्an answer, reply
उत्तरम्:
Karma (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootउत्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषणम् (qualifying वाक्यम्)
वाक्यम्speech, statement
वाक्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
उक्तवान्having said (he spoke)
उक्तवान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त कृदन्त (perfect participle/agentive), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; √वच् → उक्तवान् = having spoken/said
जोषम्silence
जोषम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; ‘silence/quiet’ अर्थे
आस्थितःremained, assumed
आस्थितः:
Karta (Subject-complement/कर्तृविशेषण)
TypeVerb
Rootआ + स्था (धातु)
Formभूतकृदन्त (past participle) ‘आस्थित’ (having assumed/entered), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
इतिthus
इति:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/समाप्त्यर्थक अव्यय (quotative particle)
वृत्तान्तभूतम्having become an account (a narrative)
वृत्तान्तभूतम्:
Visheshya (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवृत्तान्त + भूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय/तत्पुरुषभावः—‘वृत्तान्तः एव भूतम्’ (having become an account)
हिindeed
हि:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/causal particle)
नारायणविचेष्टितम्the act/deed of Nārāyaṇa
नारायणविचेष्टितम्:
Visheshya (Predicate nominative/विधेय)
TypeNoun
Rootनारायण + विचेष्टित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नारायणस्य विचेष्टितम्)

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Revā-kathā (contextual tīrtha narrative)

Type: kshetra

Listener: Yudhiṣṭhira (contextual)

Scene: Indra stands motionless, lips closed, eyes widened—silence embodied—while the narrative voice frames the event as Nārāyaṇa’s wondrous design.

N
Nārāyaṇa

FAQs

Before the Lord’s inscrutable līlā, speech fails; silence becomes the natural response to overwhelming divine wonder.

No specific sacred site is mentioned here.

None.