शु॒क्रश्च॒ शुचि॑श्च ग्रैष्मा॑वृ॒तू अ॒ग्नेर॑न्तः श्ले॒षो॒ऽसि॒ कल्पे॑तां॒ द्यावा॑पृथि॒वी कल्प॑न्ता॒माप॒ ओष॑धय॒: कल्प॑न्ताम॒ग्नय॒: पृथ॒ङ्नम॒ ज्यैष्ठ्या॑य॒ सव्र॑ताः| ये अ॒ग्नय॒: सम॑नसोऽन्त॒रा द्यावा॑पृथि॒वी इ॒मे | ग्रै॒ष्मा॑वृ॒तू अ॑भि॒कल्प॑माना॒ इन्द्र॑मिव दे॒वा अ॑भि॒संवि॑शन्तु॒ तया॑ दे॒वत॑याऽङ्गिर॒स्वद् ध्रुवे सी॑दतम्
śukráś ca śúciś ca graiṣmā́v ṛtū́ agnér antaḥ śléṣo ’si | kálpetāṃ dyā́vā-pṛthivī́ kálpantām ā́pa óṣadháyaḥ kálpantām agnáyaḥ pṛtháṅ námo jyáiṣṭhyāya sá-vratāḥ | yé agnáyaḥ sámanaso ’ntárā dyā́vā-pṛthivī́ imé | graiṣmā́v ṛtū́ abhí-kalpamānā índram iva devā́ abhí-saṃ-viśantu | táyā devátayā ’ṅgirasvád dhruvé sī́datam
Glänzend und rein sind die beiden Sommerzeiten (grāiṣma-ṛtū); du bist Agnis inneres Band. Mögen Himmel und Erde recht gefügt sein; mögen die Wasser gefügt sein; mögen die Pflanzen gefügt sein; mögen die Feuer gefügt sein — einzeln (jedem) Verehrung! — zur Herrschaft, einmütig im einen Gelübde. Jene Feuer, die zwischen Himmel und Erde eines Sinnes sind — die beiden Sommerzeiten fügend — mögen, wie die Götter zu Indra, in Einklang eintreten; mit jener Gottheit, angirasgleich, setzt euch fest auf dem Unwandelbaren.
शुक्रः । च । शुचिः । च । ग्रैष्मौ । ऋतू इति । अग्नेः । अन्तः । श्लेषः । असि । कल्पेताम् । द्यावा-पृथिवी इति । कल्पन्ताम् । आपः । ओषधयः । कल्पन्ताम् । अग्नयः । पृथक् । नमः । ज्यैष्ठ्याय । स-व्रताः । ये । अग्नयः । समनसः । अन्तरा । द्यावा-पृथिवी इति । इमे । ग्रैष्मौ । ऋतू इति । अभि-कल्पमानाः । इन्द्रम्-इव । देवाः । अभि-सं-विशन्तु । तया । देवतया । अङ्गिरस्वत् । ध्रुवे । सीदतम् ।