Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 22

पशुपाशपतिज्ञान-प्राप्तिः

Acquisition of Paśupati–Pāśa Knowledge

वायुरुवाच । आवृतिर्व्यपिनो ऽपि स्याद्व्यापि यस्मात्कलाद्यपि । हेतुः कर्मैव भोगार्थं निवर्तेत मलक्षयात्

vāyuruvāca | āvṛtirvyapino 'pi syādvyāpi yasmātkalādyapi | hetuḥ karmaiva bhogārthaṃ nivarteta malakṣayāt

Vāyu sprach: Selbst für den All-Durchdringenden kann es eine Verhüllung (Begrenzung) geben, denn die verhüllende Kraft—beginnend mit Kalā und den übrigen—durchdringt ebenfalls alles. Um der Erfahrung des Genusses (bhoga) willen wird das Karma selbst zur Ursache; und wenn die Unreinheit (mala) schwindet, hört dieses Karma auf zu binden.

वायुःVāyu
वायुः:
कर्ता (Speaker/कर्ता)
TypeNoun
Rootवायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
आवृतिःcovering/veiling; limitation
आवृतिः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootआवृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
व्यपिनःof the all-pervading (one)
व्यपिनः:
सम्बन्ध (Genitive relation/षष्ठी)
TypeAdjective
Rootव्यापिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचन; ‘of the all-pervading’
अपिalso/even
अपि:
सम्बन्ध (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अपवादार्थे ‘also/even’
स्यात्may be / would be
स्यात्:
क्रिया (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
व्यापिall-pervading
व्यापि:
विशेषण (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्यापिन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अव्ययवत् प्रयोगः (adjectival predicate)
यस्मात्because (from the fact) that
यस्मात्:
अपादान (Cause/source/अपादान)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन; हेत्वर्थे
कला-आदिfrom/than kalā and the rest
कला-आदि:
अपादान (Ablative comparison/source/अपादान)
TypeNoun
Rootकला (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (determinative) ‘कलादि’ = ‘कला च आदयः च’ (आदि-प्रयोगः); नपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5th), एकवचन; ‘from/than kalā etc.’
अपिalso/even
अपि:
सम्बन्ध (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
हेतुःcause
हेतुः:
कर्ता/प्रधाना (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहेतु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
कर्मaction/karma
कर्म:
सम्बन्ध/विशेष्य (Apposition to हेतुः/विशेष्य)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
एवindeed/only
एव:
सम्बन्ध (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (restrictive particle)
भोग-अर्थम्for enjoyment
भोग-अर्थम्:
प्रयोजन (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootभोग (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी-तत्पुरुष/प्रयोजनार्थकः ‘भोगाय अर्थः’; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; प्रयोजन (purpose)
निवर्तेतwould cease/turn back
निवर्तेत:
क्रिया (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-वृत् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; आत्मनेपद
मल-क्षयात्from the destruction of impurity
मल-क्षयात्:
अपादान (Cause/source/अपादान)
TypeNoun
Rootमल (प्रातिपदिक) + क्षय (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष ‘मलस्य क्षयः’; पुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/Ablative), एकवचन

Vayu

Tattva Level: pasha

Shiva Form: Sadāśiva

S
Shiva

FAQs

It explains Shaiva Siddhanta bondage: even the all-pervading Self appears limited due to pervasive coverings (kalā and related limiting factors), and karma binds only as long as impurity (mala) remains; liberation follows the waning of mala and the cessation of binding karma.

Worship of Shiva as Linga/Saguna Shiva is a practical means to reduce mala through devotion, right conduct, and grace-oriented practice; as mala diminishes, karmic compulsion for bhoga weakens, aligning the devotee with Shiva’s all-pervading nature.

A clear takeaway is karma-purification and mala-kṣaya through Shiva-upāsanā—regular japa of the Pañcākṣarī ("Om Namaḥ Śivāya"), vibhūti (Tripuṇḍra) as a reminder of purity, and disciplined yoga/meditation to lessen karmic impulses.