Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 14

देवीयोगनिद्रास्तुतिḥ तथा चण्डिकायाः प्रादुर्भावः | Hymn to Devī Yogānidrā and the Manifestation of Caṇḍikā

विकारबीजं प्रकरोपि नित्यं गुणान्विता सर्वजनेषु नूनम् । त्वं वै गुणानां च शिवे त्रयाणां निदानभूता च ततः परासि

vikārabījaṃ prakaropi nityaṃ guṇānvitā sarvajaneṣu nūnam | tvaṃ vai guṇānāṃ ca śive trayāṇāṃ nidānabhūtā ca tataḥ parāsi

O Śivā (Devī), du bist wahrlich der ewig gegenwärtige Urkeim der Wandlung, der alle Wesen als die Guṇas durchdringt. Wahrhaftig bist du die Ursprungursache der drei Guṇas; und darum stehst du auch jenseits ihrer—transzendent.

विकारबीजम्the seed of modification
विकारबीजम्:
कर्म (द्वितीया)
TypeNoun
Rootविकार + बीज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (विकारस्य बीजम्)
प्रकरa collection/aggregate
प्रकर:
कर्म (द्वितीया)
TypeNoun
Rootप्रकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्मपद
अपिalso, even
अपि:
निपात (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), समुच्चय/अपि-अर्थ (also/even)
नित्यम्always
नित्यम्:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverbial accusative)
गुणान्विताendowed with qualities
गुणान्विता:
कर्ता-विशेषण
TypeAdjective
Rootगुण + अन्वित (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (गुणैः अन्विता = endowed with qualities)
सर्वजनेषुamong all people
सर्वजनेषु:
अधिकरण (सप्तमी)
TypeNoun
Rootसर्व + जन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, बहुवचन; समासः—तत्पुरुष (सर्वे जनाः)
नूनम्surely
नूनम्:
क्रियाविशेषण/निपात
TypeIndeclinable
Rootनूनम् (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्यय (adverb of certainty)
त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (प्रथमा)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
वैindeed
वै:
निपात
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
गुणानाम्of the qualities
गुणानाम्:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeNoun
Rootगुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्ध
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
शिवेO Śivā
शिवे:
सम्बोधन
TypeNoun
Rootशिव (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; (देवी-सम्बोधन)
त्रयाणाम्of the three
त्रयाणाम्:
सम्बन्ध-विशेषण
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; संख्यावाचक विशेषणम् ‘गुणानाम्’ इत्यस्य
निदानभूताhaving become the cause
निदानभूता:
विधेय (predicate)
TypeAdjective
Rootनिदान + भूत (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (निदानं भूता = become the cause/source)
and
:
समुच्चय
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
ततःtherefore, from that
ततः:
हेतु/अपादानार्थ (adverbial)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formतस्मात्-अर्थे अव्यय (ablatival adverb: from that/therefore)
पराsupreme
परा:
विधेय-विशेषण
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘असि’ इत्यस्य विधेय-विशेषणम्
असिyou are
असि:
क्रिया (verb)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Satī (addressing Śiva/Devī-Śakti as Śivā in praise)

Tattva Level: pasha

Shiva Form: Sadāśiva

Type: stotra

Shakti Form: Pārvatī

Role: creative

Cosmic Event: emergence of guṇas as the seed of vikāra (manifestation)

S
Shiva
S
Sati
S
Shakti
G
Gunas

FAQs

It teaches that Devī-Śakti operates as the immanent power behind all change through the three guṇas, yet remains transcendent—pointing the seeker toward liberation by recognizing the Divine as both within nature and beyond it.

Saguna worship (including the Liṅga) engages the Divine as present in manifested qualities, but the verse reminds devotees that Śiva-Śakti ultimately surpasses all guṇas—so ritual devotion matures into realization of the transcendental Pati beyond attributes.

Meditate on Śiva-Śakti as both the power within all states (sattva-rajas-tamas) and the witness beyond them; japa of the Pañcākṣarī (Om Namaḥ Śivāya) with bhasma (tripuṇḍra) supports this guṇa-transcending contemplation.