Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Rudra Samhita, Shloka 57

देवस्तुतिः—नन्दिकेश्वरविज्ञप्तिः—शम्भोः समाधेः उत्थानम्

Devas’ Hymn, Nandikeśvara’s Petition, and Śiva’s Rising from Samādhi

ब्रह्मोवाच । इत्युक्त्वा तं प्रणम्यैव विष्णुर्देवा महर्षयः । संस्तूय विविधैस्तोत्रैस्संतस्थुस्तत्पुरोऽखिलाः

brahmovāca | ityuktvā taṃ praṇamyaiva viṣṇurdevā maharṣayaḥ | saṃstūya vividhaistotraissaṃtasthustatpuro'khilāḥ

Brahmā sprach: Nachdem er so gesprochen hatte, verneigte sich Viṣṇu—zusammen mit den Göttern und den großen ṛṣi—vor Ihm. Dann priesen sie Ihn mit vielerlei Hymnen und Stotras, und alle blieben vor Ihm stehen.

ब्रह्माBrahmā
ब्रह्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (उवाच इत्यस्य कर्ता)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन, परस्मैपद
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/समाप्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Kriya (क्रिया-पूर्वक)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) → उक्त्वा (कृदन्त, त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययभाव (absolutive/gerund), पूर्वकालिक क्रिया (having said)
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
प्रणम्यhaving bowed
प्रणम्य:
Kriya (क्रिया-पूर्वक)
TypeVerb
Rootनम् (धातु) + प्र (उपसर्ग) → प्रणम्य (कृदन्त, ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund), पूर्वकालिक (having bowed)
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (indeed)
विष्णुःViṣṇu
विष्णुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
देवाःgods
देवाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
महर्षयःgreat sages
महर्षयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
संस्तूयhaving praised
संस्तूय:
Kriya (क्रिया-पूर्वक)
TypeVerb
Rootस्तु (धातु) + सम् (उपसर्ग) → संस्तूय (कृदन्त, ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund), पूर्वकालिक (having praised)
विविधैःvarious
विविधैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग (स्तोत्रैः सह), तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; स्तोत्रैः इत्यस्य विशेषण
स्तोत्रैःwith hymns
स्तोत्रैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootस्तोत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
संतस्थुःstood/remained
संतस्थुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) + सम् (उपसर्ग) → सं-स्था
Formलिट् (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
तत्his/that
तत्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-सम्बन्धे (तस्य) अव्यक्त-सम्बन्ध; पुरः इत्यनेन सह
पुरःin front (of)
पुरः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootपुरस् (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb: “in front”)
अखिलाःall
अखिलाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअखिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विष्णु-देवा-महर्षयः इत्यस्य विशेषण

Brahma

Tattva Level: pati

Shiva Form: Sadāśiva

Type: stotra

Offering: pushpa

B
Brahma
V
Vishnu
D
Devas
M
Maharshis

FAQs

It highlights the Shaiva principle that true spiritual authority is shown through humility: even exalted beings like Viṣṇu, the devas, and the sages approach the Supreme with pranāma and stotra, establishing bhakti as a direct means of grace.

The verse models Saguna-upāsanā—approaching the Lord in a worshipful, personal way through bowing and hymns. In Shaiva practice, this same attitude is directed to the Śiva-liṅga as the accessible form of Pati (the Lord) who receives praise and grants anugraha (grace).

A simple takeaway is stotra-japa and pranāma: recite Śiva stotras (or the Pañcākṣarī, “Om Namaḥ Śivāya”) and offer respectful prostration, then remain in mindful presence (steady attention) before the Lord.