Sukta 1.169
त्वे राय इन्द्र तोशतमाः प्रणेतारः कस्य चिदृतायोः । ते षु णो मरुतो मृळयन्तु ये स्मा पुरा गातूयन्तीव देवाः ॥
त्वे राय॑ इन्द्र तो॒शत॑माः प्रणे॒तार॒: कस्य॑ चिदृता॒योः । ते षु णो॑ म॒रुतो॑ मृळयन्तु॒ ये स्मा॑ पु॒रा गा॑तू॒यन्ती॑व दे॒वाः ॥
tvé rā́ya indra tośátamāḥ praṇetā́raḥ kásya cid ṛtāyóḥ | té ṣú ṇo marúto mṛḷayantu yé smā purā gātūyántīva devā́ḥ ||
In dir, o Indra, sind die reichsten, höchst beglückenden Güter; du bist der Führer dessen, der immer auch in den Wegen des ṛtá, der Wahrheit-Ordnung, wandelt. Darum mögen uns die Maruts gnädig sein — jene Götter, die von alters her gleichsam die Wege suchten und bahnten und die rechten Durchgänge für unser Voranschreiten öffnen.
त्वे इति॑ । रायः॑ । इ॒न्द्र॒ । तो॒शऽत॑माः । प्र॒ऽने॒तारः॑ । कस्य॑ । चि॒त् । ऋ॒त॒ऽयोः । ते । सु । नः॒ । म॒रुतः॑ । मृ॒ळ॒य॒न्तु॒ । ये । स्म॒ । पु॒रा । गा॒तु॒यन्ति॑ऽइव । दे॒वाः ॥त्वे इति । रायः । इन्द्र । तोशतमाः । प्रनेतारः । कस्य । चित् । ऋतयोः । ते । सु । नः । मरुतः । मृळयन्तु । ये । स्म । पुरा । गातुयन्तिइव । देवाः ॥tve iti | rāyaḥ | indra | tośa-tamāḥ | pra-netāraḥ | kasya | cit | ṛta-yoḥ | te | su | naḥ | marutaḥ | mṛḷayantu | ye | sma | purā | gātuyanti-iva | devāḥ