Sukta 1.100
न यस्य देवा देवता न मर्ता आपश्चन शवसो अन्तमापुः । स प्ररिक्वा त्वक्षसा क्ष्मो दिवश्च मरुत्वान्नो भवत्विन्द्र ऊती ॥
न यस्य॑ दे॒वा दे॒वता॒ न मर्ता॒ आप॑श्च॒न शव॑सो॒ अन्त॑मा॒पुः । स प्र॒रिक्वा॒ त्वक्ष॑सा॒ क्ष्मो दि॒वश्च॑ म॒रुत्वा॑न्नो भव॒त्विन्द्र॑ ऊ॒ती ॥
ná yásya devā́ devátā ná mártā ā́paś caná śávaso ántam ā́puḥ | sá prá-rikvā́ tvákṣasā kṣmó diváś ca marútvān no bhavátv índra ūtī́ ||
Dessen äußerste Grenze der Kraft weder die Götter noch die göttlichen Mächte, noch Sterbliche, ja nicht einmal die Wasser erreicht haben—er, der weit Umherschreitende, umspannt mit seiner gestaltenden Energie Erde und Himmel. Indra, mit den Maruts, sei uns Hilfe und Schutz.
न । यस्य॑ । दे॒वाः । दे॒वता॑ । न । मर्ता॑ । आपः॑ । च॒न । शव॑सः । अन्त॑म् । आ॒पुः । सः । प्र॒ऽरिक्वा॑ । त्वक्ष॑सा । क्ष्मः । दि॒वः । च॒ । म॒रुत्वा॑न् । नः॒ । भ॒व॒तु॒ । इन्द्रः॑ । ऊ॒ती ॥न । यस्य । देवाः । देवता । न । मर्ता । आपः । चन । शवसः । अन्तम् । आपुः । सः । प्ररिक्वा । त्वक्षसा । क्ष्मः । दिवः । च । मरुत्वान् । नः । भवतु । इन्द्रः । ऊती ॥na | yasya | devāḥ | devatā | na | martā | āpaḥ | cana | śavasaḥ | antam | āpuḥ | saḥ | pra-rikvā | tvakṣasā | kṣmaḥ | divaḥ | ca | marutvān | naḥ | bhavatu | indraḥ | ūtī