Sukta 1.100
तस्य वज्रः क्रन्दति स्मत्स्वर्षा दिवो न त्वेषो रवथः शिमीवान् । तं सचन्ते सनयस्तं धनानि मरुत्वान्नो भवत्विन्द्र ऊती ॥
तस्य॒ वज्र॑: क्रन्दति॒ स्मत्स्व॒र्षा दि॒वो न त्वे॒षो र॒वथ॒: शिमी॑वान् । तं स॑चन्ते स॒नय॒स्तं धना॑नि म॒रुत्वा॑न्नो भव॒त्विन्द्र॑ ऊ॒ती ॥
tásya vájraḥ krándati smát svaḥ-sā́ divó na tvéṣo raváthaḥ śimī́vān | táṃ sacante sanáyas táṃ dhánāni marútvān no bhavátv índra ūtī́ ||
Sein Vajra dröhnt hervor, selbstgetrieben, von uns; wie des Himmels flammender Ruf ist sein Schrei, voll antreibender Kraft. Ihm gesellen sich die Siege, ihm gesellen sich die Schätze. Indra, mit den Maruts, sei uns Hilfe und Schutz.
तस्य॑ । वज्रः॑ । क्र॒न्द॒ति॒ । स्मत् । स्वः॒ऽसाः । दि॒वः । न । त्वे॒षः । र॒वथः॑ । शिमी॑ऽवान् । तम् । स॒च॒न्ते॒ । स॒नयः॑ । तम् । धना॑नि । म॒रुत्वा॑न् । नः॒ । भ॒व॒तु॒ । इन्द्रः॑ । ऊ॒ती ॥तस्य । वज्रः । क्रन्दति । स्मत् । स्वःसाः । दिवः । न । त्वेषः । रवथः । शिमीवान् । तम् । सचन्ते । सनयः । तम् । धनानि । मरुत्वान् । नः । भवतु । इन्द्रः । ऊती ॥tasya | vajraḥ | krandati | smat | svaḥ-sāḥ | divaḥ | na | tveṣaḥ | ravathaḥ | śimī-vān | tam | sacante | sanayaḥ | tam | dhanāni | marutvān | naḥ | bhavatu | indraḥ | ūtī