Previous Verse
Next Verse

Shloka 15

इन्द्रजित्–लक्ष्मणयोर् घोरः शरयुद्धः

Indrajit and Lakshmana’s Fierce Exchange of Arrows

तद्दष्टवेन्द्रजिताकर्मकृतंरामानुजस्तदा ।अचिन्तयित्वाप्रहसन्नैतत्किञ्चिदितिब्रुवन् ।।6.89.15।।मुमोच च शरान् घोरान् सम्गृह्यनरपुङ्गवः ।अभीतवदनःक्रुद्धोरावणिंलक्ष्मणोयुधि ।।6.89.16।।

tad dṛṣṭvendrajitā karma kṛtaṃ rāmānujas tadā |

acintayitvā prahasan naitat kiñcid iti bruvan ||6.89.15||

mumoca ca śarān ghorān saṃgṛhya narapuṅgavaḥ |

abhītavadanaḥ kruddho rāvaṇiṃ lakṣmaṇo yudhi ||6.89.16||

Als Rāmas jüngerer Bruder die Tat Indrajits sah, achtete er ihrer nicht; lächelnd sprach er: „Das ist nichts.“ Dann nahm Lakṣmaṇa, der Beste der Männer, mit furchtlosem Antlitz und im Kampf entflammtem Zorn, schreckliche Pfeile zur Hand und entsandte sie gegen Rāvaṇas Sohn.

तत्that
तत्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
पूर्वकाल (Preceding action)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव
इन्द्रजिताby Indrajit
इन्द्रजिता:
कर्ता (Agent in passive/PPP context)
TypeNoun
Rootइन्द्रजित् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन (इन्द्रजिता = इन्द्रजित्-शब्दस्य तृतीया एकवचन)
कर्मकृतम्the deed done
कर्मकृतम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootकर्म-√कृ (प्रातिपदिक/कृदन्त; कर्म + कृत)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; तत्पुरुष: 'deed done'
रामानुजःRama's younger brother (Lakshmana)
रामानुजः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootराम-अनुज (प्रातिपदिक; राम + अनुज)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; तत्पुरुष: 'Rama's younger brother'
तदाthen
तदा:
काल (Time)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (then)
अचिन्तयित्वाwithout minding
अचिन्तयित्वा:
पूर्वकाल (Manner/preceding)
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive) with नञ्-पूर्वक (negated gerund): 'not considering'
प्रहसन्laughing
प्रहसन्:
कर्ता-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeVerb
Rootप्र-√हस् (धातु)
Formशतृ (present active participle), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
not
:
निषेध (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय (negation)
एतत्this
एतत्:
विधेय (Predicate)
TypeNoun
Rootएतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन (here: prathama as predicate)
किञ्चित्anything (at all)
किञ्चित्:
विधेय (Predicate complement)
TypeNoun
Rootकिञ्चित् (प्रातिपदिक)
Formअनिश्चित/अल्पार्थक सर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन (here: prathama)
इतिthus
इति:
सम्बन्ध (Quotation marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक अव्यय (thus)
ब्रुवन्saying
ब्रुवन्:
कर्ता-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formशतृ (present active participle), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मुमोचreleased/shot
मुमोच:
क्रिया (Verb/Action)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक (and)
शरान्arrows
शरान्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन
घोरान्terrible
घोरान्:
कर्म-विशेषण (Karma-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; विशेषण
संगृह्यhaving taken up
संगृह्य:
पूर्वकाल (Preceding action)
TypeVerb
Rootसम्-√ग्रह् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव
नरपुङ्गवःbest of men
नरपुङ्गवः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootनर-पुङ्गव (प्रातिपदिक; नर + पुङ्गव)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष: 'bull among men'
अभीतवदनःfearless-faced
अभीतवदनः:
कर्ता-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootअ-भीत-वदन (प्रातिपदिक; नञ् + भीत + वदन)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण: 'unafraid-faced'
क्रुद्धःangry
क्रुद्धः:
कर्ता-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Root√क्रुध् (धातु)
Formकृदन्त (ppp क्त), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
रावणिम्Ravana's son (Indrajit)
रावणिम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootरावणि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
युधिin battle
युधि:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootयुध् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन

Then Lakshmana, the foremost among men, seeing Indrajith not minding his action even a little, laughing said," these arrows are not causing even a little pain." Then fearless Lakshmana discharged a dreadful arrow at Indrajith.

I
Indrajit (Meghanāda)
L
Lakṣmaṇa
R
Rāma
R
Rāvaṇa

FAQs

Dharma is shown as inner composure under attack: Lakṣmaṇa refuses to be mentally shaken by injury and responds with disciplined action for the righteous cause.

After Indrajit wounds allies, Lakṣmaṇa dismisses the harm as insignificant and counterattacks, aiming arrows at Indrajit.

Fearlessness and resolve (abhaya, dhairya), paired with protective duty toward Rāma and the allied army.