Previous Verse
Next Verse

Shloka 82

युद्धे अङ्गद-मैन्द-द्विविद-राक्षसयुद्धम्; कुम्भस्य प्रादुर्भावः तथा सुग्रीवेण पराभवः

Sarga 76: Angada and the Vanara chiefs battle Kampana, Prajaṅgha, Yūpākṣa, Śoṇitākṣa; Kumbha enters and is checked by Sugrīva

ततःकुम्भस्तुसुग्रीवंबाहुभ्यांजगृहेतदा ।गजाविवाहितमदौनिश्श्वसन्तौमुहुर्मुहु 76.81।।अन्योन्यगात्रग्रथितौकर्षन्तावितरेतरम् ।सधूमांमुखतोज्वालांविसृजन्तौपरिश्रमात् ।।।।

tataḥ kumbhas tu sugrīvaṃ bāhubhyāṃ jagṛhe tadā |

gajāvivāhitamadau niśśvasantau muhūr muhuḥ ||

anyonyagātragrathitau karṣantāv itaretaram |

sadhūmāṃ mukhato jvālāṃ visṛjantau pariśramāt ||

Da packte Kumbha Sugrīva mit beiden Armen. Wie zwei von Brunst berauschte Elefanten, Glied an Glied verschlungen, zerrten sie immer wieder aneinander, schwer keuchend; und vor Anstrengung stießen sie aus dem Mund Flammen aus, mit Rauch vermischt.

ततःthen
ततः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (thereafter)
कुम्भःKumbha
कुम्भः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकुम्भ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तुindeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/विशेषार्थक अव्यय (but/indeed)
सुग्रीवम्Sugriva
सुग्रीवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
बाहुभ्याम्with (his) two arms
बाहुभ्याम्:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, द्विवचन (instrumental dual)
जगृहेseized
जगृहे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootग्रह् (धातु)
Formलिट् (perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तदाat that time
तदा:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक अव्यय (then)
गजौtwo elephants
गजौ:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootगज (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमानवाचक अव्यय
आहितमदौwith aroused intoxication
आहितमदौ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआहित (धा, धातु; क्त) + मद (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (आहितः मदः ययोः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; विशेषण (of गजौ / implicitly of the two fighters)
निश्श्वसन्तौbreathing heavily
निश्श्वसन्तौ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootनि-श्वस् (धातु)
Formवर्तमान कृदन्त (शतृ/शानच्; here शतृ-प्रत्यय, present active participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन
मुहुःagain
मुहुः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootमुहुः (अव्यय)
Formपुनरावृत्तिवाचक अव्यय (repeatedly)
मुहुःagain
मुहुः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootमुहुः (अव्यय)
Formपुनरावृत्तिवाचक अव्यय
अन्योन्यगात्रग्रथितौinterlocked limb-to-limb
अन्योन्यगात्रग्रथितौ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअन्योन्य (प्रातिपदिक) + गात्र (प्रातिपदिक) + ग्रथित (ग्रथ्, धातु; क्त)
Formतत्पुरुष (अन्योन्यस्य गात्राणि ग्रथिते ययोः); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; विशेषण
कर्षन्तौdragging/pulling
कर्षन्तौ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootकृष् (धातु)
Formवर्तमान कृदन्त (शतृ); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन
इतरेतरम्each other
इतरेतरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइतरेतर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाववत् प्रयोग (reciprocal); द्वितीया, एकवचन (adverbial accusative: 'each other')
सधूमाम्smoke-filled
सधूमाम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस-धूम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying ज्वालाम्)
मुखतःfrom the mouth
मुखतः:
Apadana (अपादान)
TypeIndeclinable
Rootमुख (प्रातिपदिक)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (ablatival adverb)
ज्वालाम्flame
ज्वालाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootज्वाला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
विसृजन्तौemitting
विसृजन्तौ:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootवि-सृज् (धातु)
Formवर्तमान कृदन्त (शतृ); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन
परिश्रमात्from exertion
परिश्रमात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootपरिश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, पञ्चमी, एकवचन (ablative of cause)

Thereafter Kumbha held Sugriva's shoulders. They were like two intoxicated elephants holding one another's limbs and rubbing each other and breathing heavily. In exertion they let out from their face fire mixed with smoke.

K
Kumbha
S
Sugrīva

FAQs

The verse foregrounds the reality of disciplined struggle: dharma in war includes steadfastness and courage, but also implies that such power must remain directed toward rightful purpose rather than mere rage.

Kumbha and Sugrīva close into hand-to-hand combat, gripping and wrestling with tremendous force, described through the elephant simile and fiery breath imagery.

Vīrya (heroic energy) and dhṛti (endurance) under extreme exertion.