Previous Verse
Next Verse

Shloka 55

कुम्भकर्णवधः

The Slaying of Kumbhakarna

कपिशोणितदिग्धाङ्गंभक्ष्यन्तंप्लवङ्गमान् ।कुम्भकर्णंस्थितंदृष्टवासुग्रीवोवाक्यमब्रवीत् ।।।।

kapiśoṇitadigdhāṅgaṃ bhakṣyantaṃ plavaṅgamān | kumbhakarṇaṃ sthitaṃ dṛṣṭvā sugrīvo vākyam abravīt ||

Als Sugrīva Kumbhakarṇa dort stehen sah—den Leib mit Affenblut beschmiert, während er die Vānaras verschlang—sprach er zu ihm diese Worte.

कपिशोणितदिग्धाङ्गम्whose limbs were smeared with monkey-blood
कपिशोणितदिग्धाङ्गम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootकपि + शोणित + दिग्ध (√दिह्) + अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि: कपिशोणितेन दिग्धानि अङ्गानि यस्य; क्त (PPP) दिग्ध; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; adjective of कुम्भकर्णम्
भक्ष्यन्तम्devouring
भक्ष्यन्तम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Root√भक्ष् (धातु)
Formशतृ (present active participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; modifies कुम्भकर्णम्
प्लवङ्गमान्monkeys
प्लवङ्गमान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootप्लवङ्गम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), बहुवचन
कुम्भकर्णम्Kumbhakarna
कुम्भकर्णम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकुम्भकर्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
स्थितम्standing
स्थितम्:
Karma (कर्म)
TypeVerb
Root√स्था (धातु)
Formक्त (PPP), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; modifies कुम्भकर्णम्
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), 'having seen'
सुग्रीवःSugriva
सुग्रीवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वाक्यम्words/speech
वाक्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect/past), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन

Sugriva spoke these words seeing Kumbhakarna who stood smeared with the blood of Vanaras and eating monkeys.

S
Sugrīva
K
Kumbhakarṇa

FAQs

It frames adharma vividly—devouring opponents—so that Sugrīva’s forthcoming challenge stands as defense of life, order, and righteous resistance.

Sugrīva witnesses Kumbhakarṇa eating the Vānaras and prepares to address him directly.

Sugrīva’s protective leadership and moral outrage at cruelty inflicted on his troops.