Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

कुम्भकर्णविबोधनम्

The Awakening of Kumbhakarna

मृगाणांमहिषाणांचवराहाणांचसञ्चयान् ।।।।चक्रुर्नैरृतशार्दूलाराशिमन्नस्यचाद्भुतम् ।

mṛgāṇāṁ mahiṣāṇāṁ ca varāhāṇāṁ ca sañcayān |

cakrur nairṛta-śārdūlā rāśim annasya cādbhutam ||6.60.31||

Jene Rākṣasas, tigergleich, häuften Hirsche, Büffel und Wildschweine auf und schufen eine wunderbare Masse an Speise.

लिलिपुःsmeared/anointed
लिलिपुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootलिप् (धातु)
Formलिट् (परस्मैपद), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; perfect (they smeared/anointed)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
परार्ध्येनwith very precious/excellent
परार्ध्येन:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootपरार्ध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग (सन्दर्भे चन्दनेन सह), तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; विशेषणम् (चन्दनेन)
चन्दनेनwith sandal paste
चन्दनेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootचन्दन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
परन्तपम्the scorcher of foes (Kumbhakarna)
परन्तपम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपरन्तप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुष-बहुव्रीह्यर्थक उपाधि (परान् तपयति इति)
दिव्यैःwith divine
दिव्यैः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषणम् (माल्यैः/गन्धैः)
आश्वासयाम्comforted/refreshed
आश्वासयाम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ-श्वस् (धातु) → आश्वासय (णिच्)
Formणिच्-प्रयोगे (causative) लिट्-परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, बहुवचन; पाठे 'आश्वासयामासुः' इति समासित-रूपम्
आसुः(they) did
आसुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलिट् (परस्मैपद), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; सहायक-क्रिया (periphrastic perfect component)
माल्यैःwith garlands
माल्यैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमाल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
गन्धैःwith perfumes
गन्धैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन
सुगन्धिभिःfragrant
सुगन्धिभिः:
Karana (करण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + गन्धिन् (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण), बहुवचन; विशेषणम् (माल्यैः/गन्धैः)

The tigers of the south west Rakshasas piled up a mass of marvellous food like the me at of buffaloes, swine, and antelopes.

K
Kumbhakarṇa

FAQs

The verse continues the portrayal of excess used to fuel aggression. Dharma teaching: right action is not supported by exploitation and indulgence; unrighteous campaigns rely on feeding destructive impulses.

More provisions are assembled in abundance as part of the ritualized effort to awaken Kumbhakarṇa.

The implied virtue is simplicity and non-violence in sustenance; the scene highlights the opposite—predatory consumption.